Kniha: Deväťdesiat tri
Autor: Victor Hugo
“Rok 93 – Európska vojna proti Francúzsku a Francúzsku proti Paríži. A aká je revolúcia? Víťazstvo Francúzska nad Európou a Paríž nad Francúzskom. “
Tento román opisuje udalosti revolučného roku 1793 vo Francúzsku. Kniha je rozdelená do troch častí, kde v prvej, nazvanej Na mori, stretávame markýz Lantenence, ktorý je na palube Corvette Claymoure, ktorý sa tajne snaží dostať späť do Francúzska. Loď sa však dostane do búrky, kde sa na palube uvoľní jedno delo a výrazne poškodí kostru lode.
Medzitým je loď vedená nepriateľskou flotilu búrkou. Posledný markýz ušiel na záchranný čln a bezbranná korveta s celou posádkou bola prepustená do katastrofy pred nepriateľskými kanónmi. Marquis pristane v Bretónsku a stáva sa hlavou royalistického povstania proti republike. Pri prvej príležitosti vypálil celú dedinu, ktorej obyvatelia ukryli republikánov – všetci boli zastrelení a markíza zastrelila Michelle Fléchard a jej tri deti boli odvezené do zajatia. Umierajúca matka nájde pustovateľa a pošle ju do svojho útulku, kde sa snaží vyliečiť.
V druhej časti, ktorá sa koná v Paríži, Hugo pristupuje k najväčším postávam revolúcie – Robespierovi, Dantonovi a Maratovi, v tajnom rozhovore v krčme na Pavii ulici. Bývalý kňaz Cimourdain prichádza za nimi a je nariadený okamžite odísť do Vendee a prehliadnuť mladého republikánskeho veliteľa Gauvaina – bývalého šľachticu, ktorého Cimourdain zvýšil. Hugo opisuje situáciu v Paríži veľmi farebným spôsobom a podrobne opisuje (na celých tridsiatich stranách) formu dohovoru.
V tretej časti, po vyčerpávajúcom popise regiónu Vendée, v živote roľníkov a osvetlení základov guerillovej vojny v lesoch, sa Cimourdain stretne s Gauvainom, ktorý práve zvíťazil v boji proti bitke pri meste Dol nad “bielou”.
Ťažisko sa posunie späť do úkrytu pustovníka. Matka je takmer vyliečená a chodí hľadať jej stratené deti. V neďalekej dedine im hovoria, že Lantenenc skrýva všetkých väzňov v turistickej veži.
Všetci hlavní hráči sa stretávajú v Tourgue – Lantenenc je obklopený devätnástimi mužmi od Gauvaina a očakáva sa konečný konflikt. Markýz dáva republikánom ultimátum – ak nie, budú horieť deti nažive. Cimourdain však nepozná milosť modrej strany, takže útok na vežu začína. Kráľovstvo je presunuté do druhého poschodia veže. Situácia je zrejme beznádejná, keď nájdu tajnú chodbu a vlieka do lesa – rýchlo vyrazí sírny uzol vedúci do knižnice, kde sú deti zamknuté.
Michelle Fléchard sa znova objaví na javisku. Pozná svoje deti, ktoré sa pozerajú zo zvedavosti z okien horiacej knižnice a žiada o pomoc. Modrá márna sa pokúša zlomiť masívne oceľové dvere vedúce do knižnice. Markíza, ktorá má kľúč z týchto dverí, sleduje celú situáciu z bezpečnej vzdialenosti. Napokon však ľutuje bezmocnú matku a ide späť cez tajnú chodbu, kľúč otvára dvere, hrdo zachraňuje deti a ide do rúk nepriateľa. On je hodený do veznice vo veži a očakáva smrť. Gauvain, ktorý zrazu zjavil, že dobro náramne je, mu odpúšťa a pomáha mu uniknúť. On sám ide do rúk Cimourdain.
Druhým dňom je vojenský súd. Gaouvain je odsúdený a gilotínovaný Cimourdainom ako zradca republiky. Samotný Cimourdain je zastrelený (pre dobro revolúcie popravil muža, ktorý predovšetkým zdvihol a miloval).
Victor Hugo (26. februára 1802, 22. mája 1885, Paríž) bol jedným z najdôležitejších literárnych predstaviteľov svetového romantismu. Narodil sa na začiatku 19. storočia vo východnom francúzskom meste Besançon.
Detstvo Viktora Huga bolo poznačené významnými udalosťami. Napoleon bol vyhlásený cisárom za dva roky, kedy bol Victor Hug, a Bourbounova monarchia bola obnovená na trinásť rokov. Opačné politické a náboženské názory Hugových rodičov ukázali ideologické právomoci, ktoré prevládali nad vládnutím Francúzska počas jeho života: Hugov otec bol vysokopostavený dôstojník v armáde Napoleona. Bol to ateistický republikán, ktorý považoval Napoleona za hrdinu; Jeho matka bola extrémnym katolíckym royalistom. Keďže Hugo otec bol dôstojníkom, rodina sa často pohybovala a Hugo sa naučil veľa o cestovaní.
Jeho matka sa nejaký čas rozišla s otcom a usadila sa v Paríži. Odvtedy má dominantnú úlohu v Hugovej výchove, a preto jeho prvá práca v poézii a próze tiež odráža jeho vášnivé odhodlanie vieru a kráľa. Až neskôr počas udalostí, ktoré viedli k francúzskej revolúcii v roku 1848, Hugo začal vzdorovať svojmu katolíckemu royalistickému vzdelaniu a namiesto toho sa stal podporovateľom slobodne premýšľajúcich a partizánskych republík.
V roku 1845 vstúpil Hugo do politiky a neskôr po štátnom prevratu, ktorý napísal Napoleon III v roku 1851, bol nútený odísť do exilu, v ktorom žil takmer dvadsať rokov. Neskôr strávil v Jersey a potom v Guernsey, kde napísal svoje najpriaznivejšie diela – Básnici, Morskí robotníci, Poézia Epická Legenda z čias a jeho najnovší román Deväťdesiattri.
On potom krátko strávil v Paríži, kde v roku 1885 zomrel ako veľký a uznávaný francúzsky národný básnik.
Kniha deväťdesiattri, okrem podrobného historického popisu a úžasne vymysleného príbehu, ktorý úplne absorbuje čitateľa, obsahuje predovšetkým zápas ideálov. Každá z hlavných postáv je nerealisticky dokonalým predstaviteľom jedného z najdôležitejších politických hnutí tej doby.
Markýz Lantenenc predstavuje vytrvalý royalist – podporovateľ zásad absolutistickej vlády a snov o “starom poriadku”. Svoje tvrdenia opiera o heslo jeden Boh – jeden kráľ: “… potom teda vieš, že Boh v tejto chvíli trpí; Boh trpí vo svojom synovi, väčšine kresťanského kráľa Francúzska … “. Za týmto a ďalšími podobnými heslami však iba ukrýva všetky zverstvá občianskej vojny, ktoré robia v mene jedného Boha. Vražda mužov a žien z horiacich dedín,
Na druhej strane, ideálmi sú opačné. V konflikte, strana republiky, strana demokracie, vláda ľudu, revolúcia, zničenie všetkých starých a prinášanie myšlienok, ktoré máme takmer tak ďaleko – sloboda, rovnosť, bratstvo. Teória, že sloboda jednej osoby končí, keď začína sloboda druhej …
Avšak republika nie je zjednotená – tento pohľad na roztrieštenosť reprezentujú postavy Cimourdaine a Gauvain. Cimourdain, ako aj Výbor pre všeobecné blaho, ktorý zastupuje vo vojne, obhajuje radikálnejšie myšlienky revolúcie, kým Gauvain vyberá z revolučných myšlienok tie, ktoré sú určite bližšie k čitateľovi: sloboda ducha, rovnosť srdca, bratstvo duší, zblíženie s prírodou, vzdelávanie pre každého …
Stret týchto názorov vyvstáva najvýraznejšie na konci knihy, najprv v dlhom rozhovore vo väzenskej kobke medzi Gauvain a Lantenencem, po ktorom Gauvain nakoniec dochádza k názoru že “nad absolútnou pravdou revolúcia je pravda ľudská.” A pretože ako sám hovorí “Nie je však lepšie udeľovať zajatcom v mene revolúcie milosť než v mene tej, ktorá prináša ľudstvu osvetu a nový spravodlivý poriadok popravovať? “rozhodne sa Markíza prepustiť.
A potom v inom rozhovore, tentoraz medzi Gauvainom a Cimourdainom, kde sa Gauvain pokúša vysvetliť svojmu bývalému učiteľovi, aké morálne rozhodnutie dosiahlo. Popisuje jeho myšlienku spravodlivej spoločnosti. Jeho ústa vyslovujú Hugove utópske myšlienky, na miestach a s náznakom komunistického úsilia.
Avšak Hugov pohľad na revolúciu je jasný – práve preto, že čitateľ, ktorý číta túto knihu, nevedome sťahuje republikánov. A v niektorých miestach ju Hugo vyložene obhajuje: “Búrka vždy vie, čo robí. Koľko liečených lesov je pre jeden dub v blesku! “
Ale pre niektoré z týchto myšlienok bol odsúdený na vyhnanstvo. Po páde Parížskej komunity verejne obhajoval prepustenie svojich bývalých úradníkov a unikol komunistom, ktorí sa schovávali vo svojom vlastnom dome v Belgicku. Skutočnosť, že Hugo bol blízko k myšlienkam socializmu, možno tiež vyvodiť z jeho politických aktivít – v roku 1848 úspešne presadil parlament ako predstaviteľa liberálneho socializmu.
Knihu je možné prečítať, aj keď nemáte aspoň základnú predstavu o historickom kontexte, priebehu veľkej francúzskej revolúcie atď., Ale nedáva vám veľa. Hugo má neuveriteľne kultivovaný a sofistikovaný literárny jazyk a znalosť obrovského množstva historických detailov, najmä mien. Podľa môjho názoru je to kniha, ktorá je vynikajúca pre tých, ktorí majú záujem o toto obdobie histórie, alebo pre tých, ktorí nevadí, že knihy, ktoré sú hrubé a niekedy dlho popisné. Kniha však dokonale slúži na vytvorenie relatívne podrobného pohľadu na túto etapu histórie boja za slobodu. Na záver by som rád dodal, že osobne som veľmi rád, že som si prečítal tento román. Dalo mi veľa myšlienok premýšľať a myslím, že sa k nemu vrátim v budúcnosti.