Autor: Václav Kaplický
Autor:
Václav Kaplický sa narodil 28.8.1895 v Červenom Dvore a zomrel 4.10.1982 v Prahe. Bol to český prozaik a publicista. Bol stúpencom TG Masaryka a otvorene vystupoval proti rozmáhajúcim sa nacistickým tendenciám.
Inšpirácia:
Autor sa inšpiroval skutočnými udalosťami, ktoré sa stali na zámku Velké Losiny v 17. Storočia. Čerpal do dobových dokumentov. Názov knihy prevzatý z názvu knihy, podľa ktorej inkvizítori súdili.
Dielo Václava Kaplického bolo sfilmované roku 1969 Otakar Vávra.
Druh literatúry:
Epika (próza)
Literárny žáner:
historický román
Literárna smer: Slovenská literatúra 2.pol. 20. Stor. – období rýchleho rozvoja vedy a kultúry, z počiatku nadväznosť na demokratické tradície 1.republiky a na dobu predvojnovú. V literatúre sa písala sa predovšetkým diela s tematikou vojny, ale aj kronikárske, budovateľskej, psychologické a historické romány. Na literatúru malo veľký vplyv politické dianie. Po normalizácii sa literatúra rozštiepila do troch prúdov, a to do oficiálnej vydávané literatúry, samizdatovej a exilovej literatúry.
Historický román – nadväzuje na predvojnový román, dokumentárnosť
Z diela:
Väčšinu diel Václava Kaplického tvoria historické romány, avšak písal aj autobiografie a knihy pre mládež.
Železná koruna (1954) – dva diely o utrpení českého ľudu po 30.válce
Život alchymistův (1980) – život a pád dvorného alchymistu za Rudolfa II.
Bandita (1969) – kniha pre mládež
Literárna kritika:
Dych berúce dielo bolo prijaté veľmi kladne. O tom svedčí aj to, že sotva šesť rokov po vydaní knihy bol natočený podľa literárnej predlohy rovnomenný film.
Dielo už nie je aktuálne, avšak berieme si z neho neustále poučenie o históriou.
Motívy: života a smrti, priateľstva (verili v očisťujúci – oslobodzujúci prostriedok)
Téma: Situácia v Českej krajine za vlády Habsburgovcov na konci 17. storočia a rad absurdných obvinení z čarodejníckych praktík.
Hlavná myšlienka:
Autor chcel vykresliť inkvizičný procesy, ktoré sa konali na našom území v 17.storočí a poukázať na ich nezmyselnosť. Ďalej kritizuje rozdelenie spoločnosti do chudobných a bohatých radov. V 17.storočí bola moc šľachty neobmedzená. Výborne čitateľovi priblížil, aký strach mali ľudia z mučidiel, že obviňovali a udávali nevinných ľudí.
Kompozícia: chronologická (kapitoly, epilóg)
Štylistická charakteristika textu: rozprávanie, opis, kontrasty
Slovná zásoba
Spisovný jazyk, latinské citáty a slová, vnútorné monológy, dialógy, archaizmy, hovorový jazyk (charakterizuje chudobnú vrstvu)
Postavy:
Jindřich František Boblig z Edelstadtu – inkvizítor, ktorý ide iba za bohatstvom a to aj cez všetky prekážky. Je ziskuchtivý, nečestný, neľútostný a zlý.
Kryštof Alois Lautner – šumperský dekan, veľmi obľúbený medzi ľuďmi, vystupuje proti Bobligovi,
je za to obžalovaný a popravený.
Zuzana Voglicková – Dekanová kuchárka, veľmi krásna, mladá.
Vojtěch Winkler – Mohelnický dekan, spolužiak Lautnera, ktorý ho zradí, aby sa zavďačil biskupovi
Grófka Angelika – majiteľka sídla Na Veľkých Losinách. Sama sa Bobliga bojí.
Ďalšie: Marina Schuchová, Davidko, Dorota Goerová, kúpeľná Tobiášová, Márie a Alžbeta Satlerová, Kašpar Satler, posluhovači Ignác …. .
Čas a priestor:
Dej sa odohráva predovšetkým vo Veľkých Losinách na konci 17.storočia
Rozprávač:
vševediaci (er forma)
V šumperskom dekanstva sídlil dekan Krištof Lautner, ktorý mal za kuchárku mladú dievčinu Zuzanu Voglickou. Dekan ju mal veľmi rád, ako vlastnú dcéru a bral ju všade so sebou a to neskôr malo negatívny vplyv na jeho osud. Všetko začalo tým, že žobráčka Maryna Schuchová chcela ukradnúť svätenou hostiu z istého kostola pre svoju priateľku. Tá jej povedala, že potrebuje svätenú hostiu, aby jej krava dojila. Zato ju sľúbila múku na lievance. Žobráčka mala hlad, a preto súhlasila. Nešlo teda o žiadne čarodejníctvo, ale nevedomosť a snaha najesť sa. Hostiu v kostole neprehltli, čo spozoroval farár Schmidt a žobráčka bola uväznená v Losinský zámku.
Farár Schmidt sa radil medzi náboženské fanatikov a vo všetkom videl čarodejníctva. Na zámok bolo zvolané panstvo, ktoré malo rozhodnúť, čo sa s Žobrácka urobí. Schmidt navrhol olomouckého advokáta pána Bobliga, ktorý bol povolaný ako inkvizítor v čarodejníckych procesoch. Ten mal ešte pomocníka, hrbáča Ignáca, ktorý bol všetkým odporný.
Inkvizítor Boblig začal vypočúvať Žobrácka, ktorá nechtiac usvedčila tiež svoju kamarátku Groerku a Dávidovou. Boblig u nich začal najprv s výsluchy, potom ale prišla na rad Tortura (mučenie), keď obžalovaných neustále tvrdili, že nie sú čarodejnice. Boblig chcel získať iba bohatstvo, nezáležalo mu totiž na spravodlivosti procesu, preto chcel, aby tieto procesy boli čo najdlhšia, aby z toho utŕžila najviac jeho vrecko. Preto dával uvrhnúť do žalára ďalšej šumperskej, losinské a vernířovické občanmi.
Dekan Lautner videl, aké zlo Boblig pácha, a ako jediný mal odvahu zájsť za olomouckým biskupom, aby mu povedal, ako si počína Boblig so svojím druhom Ignácom. Nevedel však, že na biskupstvo sú na neho dohodnutie a že ho chcú tiež dostať za mreže. U biskupa Lautner nekúpil, a preto odišiel späť do Šumperka. Medzitým sa Bobligovi v mukách Tortura priznali obžalovaných k tomu, že Lautner je ich druhom v čarodejníctvo.
Tieto výpovede poslal Boblig na biskupstvo a tam sa definitívne rozhodlo o Lautnerově uväznenie. Ešte predtým zavreli Zuzanu Voglickou s rovnakým obžalováním. Keď to dekan zistil, ochorel. Náhle dostal pozvanie od svojho priateľa, mohelnického dekana Winklera na posvícení. Lautnerponuku prijal a išiel do Mohelnice. Lenže všetko bola pasca. V Mohelnici bol ale zatknutý a následne uväznený.
Medzitým bola vykonaná exekúcia, pri ktorej upálili aj Zuzanu Voglickou a iné mešťanky a mešťanmi. Lautner bol zdrvený zo zrady svojho priateľa Winklera, ktorého poznal už od detstva, ale aj zo smrti Zuzany. Boblig začal dekana vypočúvať. Ten však mal silnú vôľu a nepriznal sa. Začal ho teda mučiť. Bol mu nakoniec oznámený rozsudok – upálenie. Ešte pred smrťou na šibeničnom vrchu bol k dosiahnutiu biskupom odsvěcen.
Cisár nakoniec Bobliga odvolal, pretože ani on sám neveril v pravdivosť výpovedí osôb priznaných u mučenia.