Kniha: Král-Vávra
Autor: Milan Uhde
Dramatik, prozaik, básnik, scenárista, publicista a literárny kritik, autor rozhlasových hier, politik (bývalý minister kultúry, predseda Českej národnej rady a potom Poslaneckej snemovne ČR) – Milan Uhde (žije v Brne)
Milan Uhde – narodený 28. júla 1936 – patrí ku generácii dramatikov, ako sú Václav Havel, Josef Topol, Pavel Kohout alebo Milan Kundera.
Vyštudoval gymnázium a Filozofickú fakultu (štúdium bohemistiky a rusistiky).
Po absolvovaní vysokej školy a povinnej vojenskej služby bol až do jeho zákazu v roku 1970 redaktorom literárneho mesačníka Hosť do domu.
V rokoch 1967 -1971 pôsobil ako externý pedagóg tiež na Divadelnej fakulte Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne.
V roku 1972 sa stal zakázaným spisovateľom a zostal v domácnosti (iné pramene uvádzajú slobodné povolanie, iné že bol bez zamestnania). Čoskoro sa začal angažovať v disentu, prispieval do samizdatovej Edice Petlice či zborníka O divadle a stal sa tiež signatárom Charty 77 a Hnutia za občiansku slobodu v roku 1988. V období tzv. Normalizácie mohol svoje diela uverejňovať iba v samizdate alebo pod vypožičanými menami.
V utajení spolupracoval s Divadlom na povrázku, predovšetkým s režisérom Zdeňkom Pospíšilom.
V roku 1989 spolu s inými disidentmi založil nakladateľstvo Atlantis a stal sa jeho šéfredaktorom.
V roku 1990 sa stal druhým ponovembrovým ministrom kultúry, bol spoluzakladateľom Občianskej demokratickej strany, predsedom Slovenskej národnej rady, od januára 1993 do júna 1998 poslancom a v rokoch 1993 – 1996 predsedom poslaneckej snemovne Parlamentu ČR.
Od svojho odchodu z politiky v roku 1998 sa venuje predovšetkým spisovateľskej a novinárskej tvorbe a opäť externe vyučuje na brnenskej JAMU a Literárne akadémii Josefa Škvoreckého.
Ľudia z prízemia – 1962, básne Obloha samej cvok – 1967, piesňové texty H toroch na stenu – 1964, poviedkový súbor ošetrovňa – 1966, novela Záhadná veža v B. – 1967 Král – Vávra – 1964, nadväzuje na Karla Havlíčka Borovského Svedkovia – 1965 vyberači – 1966 Suka z mesta Théby– 1967, Veršovaná divadelná hra podľa antickej Antigony Balada pre banditu – 1975, dramatizácia Olbrachtova Nikolu Šuhaja Parta – 1969 Zubařovo pokušenie – 1976 Pán plamienkov – 1977 Modrý anjel – 1979 Hodina obrany – 1980 Veľmi tiché Ave – 1981 , rozhlasová hra Zvestovania aneb Bedřicha, si anjel – 1986, politická fraška Desiatka hier – 1995, obsahuje konečnú podobu hier Kráľ – Vávra, Svedkovia, Vyberači, Partia, Zubařovo pokušenia, Pán plamienkov, Hodina obrany, Veľmi tiché Ave a Zvestovania aneb Bedřicha, si anjel.
Kráľ – Vávra
Žáner:
Česká literatúra – divadelná hra
Štruktúra diela:
Hra je rozdelená do desiatich obrazov, ktoré od seba delí lyrické či Lyrickoepická piesne.
Hlavné postavy:
Kráľ-Vávra – írsky riaditeľ zemskej polosi
Kukulín – holič
starý Vrba
šéfredaktor
Červochvost – novinár
Kolíček – synovec Starého Vŕby
Jazyk: slang
Zámer:
Hra, ktorá odhaľujúce skutočné príčiny kritizovaného stavu vecí.
Kráľ – Vávra bol prvý divadelná hra, ktorú Milan Uhde napísal. Rozhodol sa zdramatizovať Kráľa Lavra Karla Havlíčka. Dej sa mal však presunúť do súčasnosti a z kráľa Lavry sa mal stať riaditeľ zemskej poloosi Král – Vávra. V satirický divadle Večerní Brno, mal nakoniec Král – Vávra vo februári 1964 premiéru.
V Kráľovi – Vávra nadväzuje na Havlíčka, inšpiroval sa írsku rozprávkou, a tá zrejme čerpá zo starovekých mýtov o kráľovi Midas, ktorého oslími ušami potrestal boh Apolón za jeho spupnosť.
Kráľ Lavra sa u Uhdeho volá Vávra a nie je kráľom, ale írskym riaditeľom zemskej poloosi.
Spolu so svojimi pobočník holičom Kukulínem a Starým Vrbom tvorí akýsi triumvirát, ktorý riadi Írsko a celú zemskú poloos (druhý koniec je údajne pod nadvládou Angličanov, s ktorými zvádza Íri odvekej boja).
Uhde akoby začínal tam, kde Havlíček skončil. Tajomstvo kráľa Lavry je prezradené a ľud si na kráľa s oslími ušami rýchlo zvyká: “Zdalo sa im, že tie dlhé uši, práve dobre ku korune pristane, veľká vec je zvyk! “
Uhde dej začína sledovať v čase, keď sa po odhalení osloch uší Kráľa – Vávru doba už skonsolidovala a verejné tajomstvo už nikoho nevzrušuje.
Kráľ-Vávra nechal kvôli svojim oslom ušiam vyvraždiť okrem svojho tajomníka Kukulína všetky holiča v krajine a navyše zaviedol zásadu:
“S čím kto zaobchádza, tým tiež schádza” a “Írsko – krajina bez holenia človeka človekom.”
Celá krajina je tak však fúzatá a spôsobuje to nemalé problémy, pretože čo chvíľu niekto zomrie na následky úrazu, ktorý sa mu stal práve vďaka jeho dlhým fúzom.
Kráľ – Vávra s Kukulínem sa snaží situáciu zmeniť a vymýšľajú stále nové a nové nezmyselné princípy, ktoré život komplikujú. Naviac sa zapletajú do stále nových klamstiev, aby Ľud oboch pohlaví neprišiel na to, že konanie zemskej poloosi iba predstierajú a nie sú teda v žiadnom prípade nenahraditeľní.
V šírenie zásad im pomáha Šéfredaktor, ktorý práve zaúča mladého novinára Červochvosta. Ten spolu so synovcom Starého Vŕby štipce, ktorý sa práve vrátil z väzenia, začína odhaľovať lživosť celého systému a rozhodnú sa vypátrať pravdu, kto skutočne riadi zemskú os.
U starého Archivár zistí, že Král – Vávra nechal zneškodniť všetky holiča, aby sa neprišlo na jeho somárov uši, a tiež, že zemskú os neriadi, a roznesú to medzi ľud.
Ľud to však nijako neprekvapuje, Vávrová somárov uši sa stali už dávno verejným tajomstvom:
“Prvá žena: Jo ták. A čo má bejt? To je predsa starý, že jo. Môj to vopakuje každý večír už koliknáct rokov. A kvôli tomu ma zdržujete? Páni, máte vy to ale prepychový starosti. A ja že dostali teľacie. “
Kolíček s červíčku sú rozčarovaní zo zistenia, že nikomu okrem nich dvoch už na pravde nezáleží, rozhodnú sa aspoň ísť na audiencii ku Kráľovi – Vavro.
Následne však umiera Starý Vrba, na jeho miesto zasadá Šéfredaktor aKolíček s Červochvosta dostanú ponuku, aby prijali šéfovské pozíciu namiesto neho. Oba dva ju nakoniec konformne prijímajú a rovnako ako predtým Šéfredaktor pomáhajú udržiavať chod riaditeľstva zemskej poloosi.
Celý kruh sa uzatvára novou správou o železničnom nešťastí, ktoré spôsobili opäť príliš dlhé fúzy.
Uhdemu sa podarilo povýšiť Kráľa – Vávra zo satiry na hru, ktorá odhaľuje skutočné príčiny kritizovaného stavu vecí.
Kráľ – Vávra po svojom prvom uvedení v februári 1964 vzbudil veľký rozruch, okamžite bol uvedený na ďalších scénach ao rok neskôr bol vydaný aj knižne.