Křest svatého Vladimíra (rozbor knihy)

Křest svatého Vladimíra (rozbor knihy) 

Kniha: Křest svatého Vladimíra

Autor: Karel Havlíček Borovský

Literárny druh: lyrika, epika

Literárny žáner:

• satirická Veršovaná skladba – rozsiahle, epické, proti absolutistickej;používa prostriedky nespisovné až vulgárne

Literárny smer:

• kritický realizmus – pravdivý obraz skutočnosti (bez idealizácie);presné a všestranné štúdium života spoločnosti a vnútra človeka

– kritika nedostatkov v spoločnosti

Forma básne:

rým – prerývaný (abcba), okrem deviateho spevu, kde je použitý rým združený (AABB)

verš – jednoduchý, podobný ľudovej piesni

rytmus – jednoduchý, piesňový

Slovná zásoba: vulgarizmy, ľudové výrazy, nespisovné výrazy, latinské modlitby

Motívy: historické jadro – z Nestorova Letopisy (knieža Vladimír, šírenie kresťanstva), životy obyčajných Rusov

Typ rozprávača: osobné, stotožňuje sa s autorom, v diele sa prelína ich – a er -formy

Dej:

Ruský cár Vladimír chce, aby slovanský boh Perún zahrmel na jeho sviatok, ten však odmietne a je za to vlečený za koňom a následne utopený v Dnepra. Ľudia si začnú robiť, čo chcú, pretože nemajú v koho veriť, cirkev stráca priaznivcov, tak vypíše konkurz na boha nové. Ponuky odvšadiaľ tzn.moslimov, kresťanov, židov, … 

Postavy:

Car Vladimír – hlúpy panovník, ktorý nechá utopiť boha Perúna, pretože mu nechce zahřmít na sviatok

Boh Perun – zaťatý boh, ktorý si zo seba len tak nenechá robiť dobrý deň, avšak doplatí na to svojím životom

Doba a miesto deja: dej sa odohráva v cárskom Rusku približne na prelome 9. a 10. storočia za vlády cára Vladimíra

Hlavná myšlienka: Cirkev neriadi Boh, ale vládca

Historické pozadie: národné obrodenie – súvisí so zánikom feudalizmu a príchodom kapitalizmu, reformy Márie Terézie a Jozefa II., Myšlienky osvietenstva a nemeckej literatúry

Autor:

• Český básnik, epigramatik, novinár (Pražské noviny, Národné listy sa satirickú prílohou – Šotek (tu vychádzali jeho kritiky) po ich zastavení viedol časopis Slovan v Kutnej Hore, súbor statí – Duch Národných novín)
• Považovaný za zakladateľa slovenskej žurnalistiky, satiry, literárnej kritiky
• Prekladateľ – Gogol, Mŕtve duše
• Priezvisko Borovský – podľa dediny Borová, kde sa narodil, podpisoval tak svoje články
• Kritizoval Tyla pre plané kecy
• Hovorilo sa mu “hovorca národa” alebo “Trpiteľ národa”
• Predchodca realistické kritiky (pravdivosť, úroveň umenia)
• Mal odpor proti akémukoľvek násiliu, útlaku
• V jeho tvorbe – štýlové prostriedky ľudovej poézie, ľudovosť, demokratickosť, útočnosť
• V jazyku – prvky ľudového humoru, hovorovosti
• Autor satír proti rakúskemu absolutizmu a cirkvi
• Študoval filozofiu, vylúčený z kňazského rádu pre svoje názory, nepáčili sa mu pomery – nekompromisný kritik cirkvi od tej doby
  • Za svojho pobytu v Moskve ako vychovávateľ spísal päť cestopisných čŕt – Obrazy z Rus – nemohúcnosť absolutistickej cárskej vlády (ospevovaná napr. Kollárom)

Ďalšie diela:

Kráľ lavra – Báseň je o jednom írskom kráľovi, ktorý bol veľmi obľúbený a šikovný. len

jedna vec na ňom bola čudná, a to že sa nechával holiť a strihať raz do roka a zakaždým nechal holiča, ktorý ho strihal, popraviť. Jedného osudného dňa si túto zákazku vyžreboval mladý Kukulín; potom, čo odviedol svoju prácu, bol ako všetci pred ním poslaný na popravisko. Keď sa to dozvedela jeho matka, išla žiadať kráľa o milosť. Kráľ sa hanbil za jej rozhorčená slová a milosť Kukulínovi udelil, avšak pod podmienkou, že si nechá pre seba, čo pri strihaní videl, a bude ho strihať až do smrti. 

Kukulín s radosťou súhlasil, ale po čase ho začalo sužovať, že tajomstvo nemôže nikomu povedať. Matka si všimla jeho smútku, a keď jej povedal o svojom trápení, poradila mu, nech ide do lesa k pustovníkovi, ten že mu pomôže. Pustovník mu poradil, aby to, čo ho trápi, našepkala do istej starej vŕby, že sa mu uľaví. Kukulín to ešte v ten deň urobil a skutočne sa mu uľavilo.Za čas kráľ usporiadal veľkú hostinu, a keď išli českí hudobníci, čo mali na hostine hrať, okolo staré vŕby, basista si všimol, že stratil štipec od basy, odrezal sa teda nový zo starej vŕby. Na hostine basa začala sama hrať: “Kráľ lavra má dlhé somárov uši, kráľ je Ušatec!” Keď už to takto všetci zvedeli, kráľ prestal svoje uši schovávať a ľudia ho mali radi ešte viac.

Tyrolské elegie – zatknutie, cesta do Brixenu, život vo vyhnanstve, obraz národnej i osobné tragédie

Inšpirácia: 1921 – sfilmované režisérkou Theo Červenková

Spisovatelia z doby: Karel Jaromír Erben, Božena Němcová, Karel Hynek Mácha