Lúpežník (rozbor knihy)
Lúpežník (rozbor knihy)
Kniha: Lúpežník
Autor: Karel Čapek
Rok vydania: 1920
Jedná sa o drámu, na ktorom Čapek pracoval už od roku 1911. V tejto dobe študoval ako bezstarostný mladík v Paríži na Sorbonne, s čím je dielo spoločne so clivotou po domove spojené.
Keďže dielo vznikalo dlhých 8-9 rokov, autor sa za tú dobu značne zmenil. Zostarol a hlavne prežil 1. Svetovou vojnu, ktorá ho značne ovplyvnila. Preto je v diele spočiatku ústredným motívom nespútanej mladosti, túžba po ňom a následne jeho pominuteľnosť.
O autorovi:
Narodil sa 9. januára 1890 v Malých Svatoňovice. Patrí k najvýznamnejším českým dramatikom, prozaikom, novinárom a prekladateľom 20. storočia. Študoval filozofiu na UK v Prahe, Paríži i Berlíne. Kvôli svojej chorobe nemusel narukovať a bojovať v 1. Svetovej vojne. Počas vojny začal pracovať ako redaktor (Národná listy, Ľudové noviny). Po vojne pôsobil aj ako režisér a dramaturg Vinohradského divadla, následne bol predsedom československého zväzu spisovateľov.
V 30. Rokoch si uvedomoval nebezpečenstvo fašizmu a upozorňoval na ne vo svojom diele (Bílá nemoc). V podstate predpovedal všetko, čo sa po jeho smrti aj stalo. Podpísanie Mníchovskej dohody potom bral ako národné i osobnú tragédiu. Otvorene obhajoval národnú jednotu a slobodu. Zomrel na následky prechladnutia ešte pred začiatkom vojny 25. decembra 1938.
Okrem iného sa zaujímal aj o fotografovanie, etnickú hudbu a cudzie kultúry. Podnikol niekoľko ciest po Európe. Jeho manželkou bola herečka a spisovateľka Oľga Scheinpflugová.
Ďalšie diela autora:
RUR, Bílá nemoc, Vojna s mloky, Krakatit, Vec Makropulos.
Charakteristika diela:
Lúpežník je teda Čapkova dráma z roku 1920, kedy malo premiéru v Národnom divadlo. Žánrovo sa jedná o komédiu. Kompozične je dielo rozdelené do troch dejstva.
Hlavným motívom je mladosti, túžba po mladosti a jeho pominuteľnosť. Lúpežník je akýmsi symbolom mladosti, stelesnením našich tajných snov a prianí, ktoré nie sme schopní naplniť.
Dej príbehu je jednoduchý, miestami až absurdné.
Hlavné postavy:
Lúpežník – ľahkovážne, búrlivý, impulzívny, vášnivý muž.
Mimi – Profesorova mladšia dcéra. Zapozerá sa do lúpežníka.
Lola – Profesorova staršia dcéra. Kedysi utiekla s milencom. Domov sa vracia nešťastná a opustená s dieťaťom.
Profesor – Otec dvoch dcér. Kvôli osudu svojej staršej dcéry strážia tú mladší ako oko v hlave (opevňuje dom).
Pani – manželka Profesora.
Slúžka Fanka – Dobrosrdečná, starostlivá. Lúpežník ju pripomína dávneho milenca.
Jazykové prostriedky:
Čapkův štýl je živý a zrozumiteľný. Jazyk je rozmanitý. Mení sa pri jednotlivých postáv a slúži ako prostriedok charakteristiky postáv. Napríklad profesor hovorí spisovnú, učenú češtinou, zatiaľ čo slúžka Fanka hovorí v nárečia
Dej:
Príbeh je jednoduchý, miestami až ľahko absurdné. Lúpežník učaruje mladučkú Mimi, dcéru úzkoprsého Profesora, ktorý už kvôli milostnému poblúznenie stratil svoju staršiu dcéru, Lolu, ktorá utiekla so svojim milencom z domu. Profesor preto Mimi strážia ako oko v hlave. Avšak Mimi sa do lúpežníkov bláznivo zamiluje, práve keď rodičia odídu preč a ona zostane v dome iba so slúžkou Fanka. Po návrate rodičov dôjde k ostrému stretu medzi lúpežníkov a Profesorom a mladík sa s Mimi opevní v jeho dome.
Profesor privolá na pomoc postupne starostu, kováča, žandármi, a nakoniec i vojsko, ktorí však pred touto udalosti mali tú česť sa s Lúpežník zoznámiť v miestnej krčme. Nesú to teda skôr s humorom a snaží sa Profesorovi vyhovoriť, aby to tak neriešil. Lúpežník je nakoniec z domu vypudený, unikne bez jediného škrabnutia. V posledným dejstve sa na scénu dostáva aj Lola, ktorá sa vráti späť do rodičovského domu. Úbohá, opustená a zlomená so svojím dieťaťom na rukách. Mierne vykazuje znaky šialenstvo.
Svoju nebojácnu úprimnosťou si Lúpežník získava obdiv a sympatie ostatných postáv drámy – kováči sa páči jeho odvážne povaha, starosta by sa s ním zase rád napil a porozprával si, pretože divoký mladík sa mu javí ako veľmi zaujímavý človek.
Zvláštne je, že každému pripomína Lúpežník niekoho iného, vždy sa však jedná o osoby, ktoré nejako zvlášť ovplyvnili život dotknutej postavy – Bábätká matka v lúpežník vidí mladého indiánskeho náčelníka z filmu, profesorovi pripomína básnika-anarchistu, Šefl pytliaka, ktorý vedel zázračne strieľať, kaprálovi cirkusáckého komedianta, Ferovi cudzieho kniežaťa pána a Fance jej dávnu lásku, odsúdeného milenca. Lúpežník je teda akýmsi univerzálnym prevtelením mladosti a našich tajných prianí a túžob.
Celá hra je príznačná ľahkú a sviežu lyrickosť. Napríklad už samotná mená hrdiniek – Lola a Mimi – navodzujú zvláštnu atmosféru lásky a nehy. Dialóg lúpežník a Mimi v druhom dejstve prechádza miestami do veršov, a pripomína tak rozhovoru medzi Shakespearovým Romeom a Júliou.
V “lúpežník” ale nakoniec nevyhráva celkom jasne ani jedna strana. Čapek priznáva istú životnú pravdu aj úzkoprsému profesorovi, rovnako ako živému a drzému mladosti.