Marťanská kronika (rozbor knihy)

Marťanská kronika (rozbor knihy) 

Kniha: Marťanská kronika

Autor: Ray Bradbury

Literárny žáner – poviedkový román

Forma – próza

Slohový útvar – vypravovania

Postup – vypravovania

Funkčné štýl – proste oznamovacie

Útvar jazyka – spisovná Čeština, niekde všeobecná Čeština

Jazykové prostriedky – bohatá Čeština, žiadne archaizmy, občas vulgarizmy, dialógy, monológy

Postavy a ich charakteristika – podľa konkrétnych poviedok

Umelecké prostriedky – alegórie, kontrasty, prirovnanie, metafory, personifikácia, symbolika

Kompozícia umeleckého textu

– er -formy

– radenie poviedok chronologicky za sebou

– záber 27 rokov (1999 – 2026)

– ústrednú tému – spľundrovaní nedotknutého sveta človekom, alegória na zdevastovanej prírody v Amerike a ďalších skôr čisto prírodných území, rýchly nástup technológiu, ktoré sú nebezpečné pre samotného človeka – autor. postoj nezaujatý, iba upozorňuje

– jednotlivé poviedky delené do kapitol, zachované odseky

– leitmotív – obdiv a úcta k Marťané zo strany autora

– na záver nádeje do budúcnosti – novo prichádzajúci na Mars sa správajú oveľa úctivejšie

Obsah

– fiktívne dejiny kolonizácie Marsu

– neúspechy prvých kolonizátorov, vyhubenie Marťanov ľudským vírusom

– atómová vojna na Zemi – vyľudňovaniu Marsu

– novo prichádzajúci na Mars – etickejší prístup k Marsu

– v jednej poviedke – vyjadruje svoj osobný obdiv k EA Poeovi – varuje pred ničením kultúrnych pamiatok, kníh

– desivá vízia budúcnosti, však s optimistickým záverom

– sleduje reakcie ľudských organizmov na extrémne podmienky, v ktorých sa na novej planéte objavujú – ich snahu o sebarealizáciu, nové začiatky, samotu, zbohatnutie, varuje, pritom vyzdvihuje ľudské hodnoty

Zaradenie ukážky do literárno-historických súvislostí:

Doba vzniku – 1946

Historické súvislosti

– spoločnosť po druhej svetovej vojne, sám Bradbury naráža na nebezpečenstvo atómových zbraní

– železná opona, vojny v Kórei, Vietname, globalizácia, konzumný životný štýl

– rozvoj kinematografie, divadla, technológií, výskumu – výrazný posun v spoločnosti

– 2. septembra 1945 – koniec 2. svetovej vojny – bezprostredné reakcie literatúry

Kultúrne súvislosti

– Trauma 2. sv. v. – vyrovnávanie trvá dodnes, nemeckej trauma, čiernobiele videnie východnej literatúry – heroické, kolektív; západné literatúra – autentickosť, bez pátosu

– Vplyv existencializmu – na svete sme nedopatrením, svoje bytie obhajujeme voľbami, za ktoré nesieme zodpovednosť; o krízach medziľudských vzťahov, úzkosti, odcudzenia, vykorenenia, nekomunikaci

– Reakcia autorov – experimenty s formou, návraty k mýtom, vízie budúcnosti, …

– U nás – J. Škvorecký (Zbabělci), M. Kundera (Neznesiteľná ľahkosť bytia), B. Hrabal (Ostro sledované vlaky), J. Mňačko (Ako chutí moc)

– USA – generácia beatnikov – A. Ginsberg (Kvílení), J. Kerouac (Na ceste)

• Fantasy (Tolkien), Postmodernismus (WoodyAllen, Umberto Eco)

– Sci-fi – pôvod už v renesanciu (fantastické cestopisy – Marco Polo – Milion)

• rozvoj v storočia – Jules Verne, EA Poe, RL Stevenson, AC Doyle
• Začiatok 20. storočia – Karel Čapek, HGWells (Vojna svetov), Chersterton
• Najprv vychádzalo časopisecky pre okrajové čitateľa, ako poklesnutý žáner
• Základom je dnešný svet a jeho vedecké poznatky posunuté do budúcnosti – alternatívne svety
• Témy – robotika, vesmír, stret s mimozemskými civilizáciami, nadvláda umelej inteligencie, cestovanie časom, biotechnológie
• IsaacAsimov (Ja, robot; Robocop), Robert Heinlein (Hviezdna pechota, Občan galaxie), AC Clarke (2001: Vesmírna Odysea)

Charakteristika autora

– narodený 1920 v USA

– píše sci-fi literatúru

– publikoval svoje poviedky vo fantasy časopisoch

– najslávnejšími diely sú – Marťanská kronika (o neschopnosti ľudí, učiť sa z vlastných chýb)

– 451 ° Fahrenheita – o neustále zamestnané spoločnosti ničiaci nielen knihy ale aj múdrosť

Filmové a divadelné adaptácie

– seriál z roku 1980 – 4,5 hodinový – Michael Anderson

Aktuálnosť diela vdnešnej dobe 

– ľudia ako ničitelia všetkého prirodzeného a narušitelia prírodného chodu, varovanie pred opakovaním starých chýb, pred nebezpečenstvom príliš rýchleho nástupu technológie, ktorá sa dá veľmi ľahko zneužiť