Kniha: Meno ruže
Autor: Umberto Eco
Literatúra 2. pol. 20. Storočia
– v tejto dobe je významná literatúra reagujúci na 2. Svetovou vojnu, ktorá sa delí na:
a) západní- znázorňuje vojakov, ako obyčajné ľudia a vojna je zlo
b) východní- vojaci sú hrdinovia, vojna je popísaná veľkolepo, je oslavovaná
-Tiež prenikajú rôzne smery ako Postmodernizmus, Magický realizmus, existencializmus
Postmodernizmus = smer konca 20. storočia.
-Umberto Eco je považovaný za najväčšieho predstaviteľa postmodernizmu, český významný postmodernista je Milan Kundera
Adso z Mellku -mladý mních, hrdina rozprávajúcej príbeh
Viliam z Baskerville – jeho učiteľ, geniálny, racionálne uvažujúci človek (stredoveký Sherlock Holmes), bývalý inkvizítor
Opat Abbone
Malachiáš – knihovník
Jorge -starý, slepý kňaz, bývalý knihovník
Bernardo Gui – inkvizítor
Umbertino – utekajúci františkánsky mních, ktorý bol vyhlásený za kacíra
Severninus – herbalistom
Berengar – knihovníkov pomocník
Adelma -mladý mních, 1.mrtvý
Salvator – znetvorený (taký Quasimodo) mních
Bengt – mních, čo sa chcel stať knihovníkovým pomocníkom a pomáhal Viliamovi s prípadom
A ďalší, ktorí nie sú nijako viac významní v príbehu
1.deň
– Adso a Vilém prichádzajú do opátstva, pretože tam m byť dišputy so zástupcami pápeža ohľadom otázky Kristovej chudoby (františkáni vs. benediktíni) → stretnú po ceste mníchmi, ktorí hľadajú kone. Vilém dokáže svoju inteligenciu tým, že im povie, kam kôň bežal, ako vyzeral a dokonca, ako sa volá, bez toho aby ho kedy predtým videl
– V noci príde do ich cely opát → zverí sa Viliamovi s vraždou Ilumináta Adelma (Vilém hneď po prvom ohliadke tuší, že išlo o samovraždu) a požiada ho o pomoc vo vyriešenie toho, než príde pápežská delegácia
-Pátrají po stopách → idú do knižnice *, kam majú všetci zakázaný vstup (knihy si môžu iba vybrať v zozname a knihovník je prinesie), skúmajú Adelmův pracovný stôl a baví sa s ostatnými mníchmi → smejú sa → vyrušia je Jorge (nemá rád smiech )
– večer pri omši vidí, ako Malachiáš vychádza odniekiaľ z kaplnky → objaví tam tajný vchod do budovy, ktorá býva cez noc zamknutá
* knižnica je labyrint, kde sa nikto okrem knihovníka nevyzná. Na noc sa zamyká a je ovenčená poverami, že tam v noci straší duchovia atď. Vilém neskôr objavia, že tam používajú výparov z omamných bylín, aby všetkým zvedavcom, čo sa tam v noci dostanú, spôsobovali halucinácie. Labyrint znázorňuje svet.
2.deň
-Objevena ďalšie mŕtvola v kadi s prasacou krvou → Vilém pokračuje v pátraní (tentoraz už pátra po príčinách dvoch vrážd) → rôzne sa pýta mníchov (od Severina sa dozvie, že zmizol nejaký jed)
-Večer sa vydajú tajnú chodbou do knižnice → zablúdi v labyrinte → niekoho tam stretnú, ale ten im utečie a ukradne Viliamovi okuliare → zlodej tam zanechá nejakú šifru (neskôr z nej Vilém vydedukuje systém labyrintu)
-Nakonec vybloudí a vracajú sa do cely. Viliama hľadá opát, pretože zmizol Beregar
3. deň
-V cele u Beregara nájdu zakrvavený handru → riadi sa podľa Zjavenia Jánovho (myšlienku apokalypsy im vnukol Jorge) → dovedie ich do kúpeľov, kde nájdu mŕtveho Beregara
– Vyrábajú kompas a mapu labyrintu, pretože sa chcú v noci opäť vydať do labyrintu
– Adso ide do knižnice skôr, než boli dohodnutí s Viliamom → nedá si pozor a ich omámený bylinami → vydesený uteká preč a niekoho zahliadne → prenasleduje ho → dostane sa do kuchyne → stretne tam chudobnú dievčinu → pomilujú sa a dievča potom utečie
-Príde tam Vilém a Adso sa mu hneď vyspovedá
4. Deň
– Beregarovo telo → má čierne vankúšiky prstov a jazyk, mal pri sebe aj Viliamovi okuliare
– Adso je stále omámený zážitkom z noci
-Prejazdí pápežská delegácia → inkvizítor Bernard chytí Salvátora s Adsonovou, ako sa chystá čarovať (mali čiernu mačku, tak z toho Bernard usúdil, že sa chytajú k nejakej čiernej mágii) → dievčinu upáli po ceste z opátstva
-ďalšie návšteva labyrintu → pomaly ich objavy a dôkazy smerujú k nejakej knihe, ktorú musí objaviť
5. deň
-Bratrská diskusie o chudobe Ježišovom
-Severin povie Viliamovi o podivné knihe, ktorú pri sebe našiel → Adso pošle Severina do svojej cely a nech tam nikoho nepúšťa, kým neprídu → ide tam s Viliamom → nájdu mŕtveho Severina, kniha nikde
6. Deň
– Malachiáš umiera → nový knihovník Bengt → Vilém preskúmava histórii knihovníkov → nájdené ďalšie zmienky o záhadnej knihe a zistia, že knihovníkom bol aj Jorge, než oslepol
– Bengt sa bojí o život, pretože knihovníkom môže byť podľa tradície len domáci mních (on je Nemec)
-opäť nechce, aby Vilém pokračoval v pátraní
-Vilém zistí, ako sa dostať do tajného oddelenia v knižnici (Finis Africae) odkiaľ kniha mala údajne byť
Noc 6.-7.deň
-idu do knižnice → opát zavretý vo finiši Africae a nemôže von
– objaví tam Jorgeho → prestrčí im onú záhadnú knihu (druhý diel Aristotelovi poetiky, ktorá pojednáva o smiechu) → Jorge je nabáda aby čítali → Vilém sa nenechá napáliť a vezme si na čítanie rukavice (stránky knihy sú napustené jedom a sú od neho dolepený. mnísi si museli obliznúť prsty, aby im šli stránky otáčať a tak sa otrávili) → Jorge im rozpráva, ako to všetko robil a keď ho Vilém oklame, vytrhne im knihu a začne ju jesť a utekať → prevrhne lampu a knižnica začne horieť → Vilém a Adso sa včas zachráni
Rozlúštenie: Jorge otrávil stránky, knihy, ktorú nenávidel a nechcel, aby ju čítali mnísi. Adelma túžil po poznaní a chcel si túto knihu prečítať, ale Malachiáš mu ju odmietol podať. Berengar ju Adelma podal, ale chcel za to ukojiť svoje sodomistické chúťky. Adelmus súhlasil, ale potom neuniesol ten hriech a tak vyskočil z okna. Potom tá kniha cestovala medzi mníchmi a každý, komu sa dostala do rúk a kto ju chcel prečítať, sa otrávil. Potom Jorge počul rozhovor Adson a Severina, že ju má Severin pri sebe. Poslal pre tú knihu Malachiáša, ktorý bol jeho verným učeníkom a počúval ho na slovo. Malachiáš Severina zabil a odniesol tú knihu späť do knižnice. Len neposlúchol Jorgeho a knihu si prečítal a otrávil sa tiež.
-Myšlenka Jorgeho činu, prečo vlastne tú knihu otrávil:
Záver knihy: V závere Adso spomína, ako odchádzali z opátstva a ako sa s Viliamom rozišli každý svojou cestou. Adso do Mellku a Vilém do Anglicka, kde údajne zomrel na mor
Názov knihy podľa citátu: Stat rosa pristina nomine, nomina nuda tenemus (Niekdajší ruža je tu už len čo meno, len samotná mená držíme vo svojej moci)
– Na želanie otca študoval právo, ale nedoštudoval je
– Venuje sa stredoveké filozofiu a literatúre (1954 doktorát zo stredovekej filozofie, 1964 sa stal lektorom na univerzitách)
– 2x navštívil prahu (roku 2000 prevzal cenu Nadácie Havlovci VÍZIA 97)
– Získal mnoho ocenení prestížnych svetových univerzít
Ďalšie dielo: Pražský Cintorín