Kniha: Mor
Autor: Albert Camus
Existencializmus je filozofický a umelecký smer, ktorý vznikol po prvej svetovej vojne v Nemecku. K rozšíreniu tohto smeru došlo predovšetkým vďaka francúzskym predstaviteľom v štyridsiatych rokoch 20. storočia a po druhej svetovej vojne. V 50. a 60. rokoch sa existencializmus stal veľmi populárny aj módne filozofiou, čo často viedlo k zjednodušeniu a zjemnenie myšlienok tohto smeru.
Diela autora
Cudzinec, Pád, Caligula, Nedorozumení
Autori obdobie
Franz Kafka – Rozjímanie
Simone de Beauvoir – Druhé pohlavie
Samuel Barclay Becket – Čakanie na Godota
Podivuhodné udalosti, o níž rozpráva táto kronika, sa udiali v roku 194 v Oran
Celý príbeh sa odohráva v alžírskom meste v Oran (toto mesto v skutočnosti existuje), ktorý je opísaný hneď v úvode. Z opisu nevyplýva, že by bolo niečím zvláštne a pre dej to nie je zas tak podstatné. Proste mesto, kde je v lete nedýchateľne, v zime celkom teplo.
doktor Bernard Rieux – bez obáv z choroby lieči chorých, má v sebe dosť morálky aby nenapísal priepustku Rambert, ale ani mu nebráni hľadať cestu k úteku, skôr ho povzbudzuje. Aby sa nezbláznil z nekonečného umierania, postupne stráca city, nakoniec s ním neotrasie ani smrť jeho ženy.
novinár Raymond Rambet – mladý inteligentný muž, ktorý je po vyhlásení izolácie prinútený zostať v meste, najskôr sa snaží dostať von legálnou cestou, chodí po úradoch a podobne. Neskôr to skúša pomocou pašerákov, tesne pred odchodom sa rozhodne zostať a pomôcť doktorovi
Cottard – muž, ktorý v minulosti spáchal nejaký zločin a má strach z trestu. Najskôr sa chce obesiť, to sa mu nepodarí. Po vypuknutí moru sa vyšetrovanie musí odložiť a on si začne užívať života, začne byť ku každému servilní a úslužný. Jeho jedinou starosťou je, že epidémia by mohla skončiť. Nakoniec to psychicky nevydržia a po otvorení mesta a začne strieľať na všetkých okolo.
Jean Tarr – cudzinec, ktorý sa snažil podrobne zapisovať priebeh celej epidémie, zásadné pacifista, priateľ Rieux, Cottarda a Granda
Grand – starý úradník, snažil sa pomôcť pri boji proti epidémii
Kniha je vlastne kronikou popisujúci rozšírenie a napadnutia Oran morom. Keď doktor Rieux nachádza mŕtve ale Aj živé krysy snáď všade kde môže a na ľuďoch sa začnú objavovať zvláštne príznaky a náhla úmrtia, je si istý, že ide o mor. Celé mesto sa dostane do karantény a rovnako tak JKSO izolovaní ľudia vnútri mesta.
Nakazení Aj ich príbuzní sú v táboroch a nemocniciach. Veľa ľudí je odrezaná od svojich blízkych a keďže nikto nemôže z mesta ani do mesta, stretávame sa Aj s príbehmi ľudí osamelých. Tarr zaznamenáva priebeh morovej epidémie do svojho denníka, z ktorého autor čerpá. V knihe sú predovšetkým dokonale popísané príznaky a úplne objektívne štatistiky, ale Aj pocity ľudí a vzhľad a nálada celého mesta. Epidémia však nakoniec začne samovoľne ustupovať, a tak je mesto vyslobodené z karantény. Doktorovi umrie manželka, ale zo zvyku na úmrtie to ním ani nepohne.
mor tu symbolizuje fašizmus. Camus ukazuje, ako sú niektorí ľudia ľahostajní voči cudziemu utrpenie a ako ani nedokážu bojovať, aby uchránili sami seba. V tejto knihe nie je vôbec podstatné, že sa jedná o mor, mohla by to byť akákoľvek choroba, ohrozujúce ľudské životy. Podstatná je reakcia doktorov, kňazi, úradníkov … Ako tí sa zachovajú v tvárou tvár nebezpečenstvu. Kniha vyšla v roku 1947, teda v čase, keď sa svet spamätával z druhej svetovej vojny a je to akési varovanie. Camus píše, ako je ľahké skĺznuť a ako každý v sebe nosí svoj mor
Zvláštnosti jazyka
Román je písaný spisovne
Kompozícia
Kniha má 5 kapitol. Vždy je tu určitý príbeh trvajúce pár dní a potom nasleduje zamyslenie nad tým, čo sa dialo a deje
Objavuje sa tu tiež jedno retrospektívne rozprávanie, a to o živote Tarroua
Strieda sa rozprávanie detailov s celkovým pohľadom.
Štýl knihy
Umelecký štýl: Próza
Charakteristika rozprávača: er -formy
Žáner: alegorický román
Môj názor
Kniha ma zaujala hlavne niektorými časťami, kde bola načrtnutá vždy niektorá situácie, z ktorej mi až behal mráz po chrbte (napríklad popis prejavov choroby). Viedla ma určite k uvedomeniu si, ako by sme si mali vážiť života.