Kniha: Mŕtve duše
Autor: Nikolaj Vasilievič Gogoľ
Narodil sa 1. apríla 1809 v Soročince – zomrel 4. marca 1852 v Moskve. Bol ruský prozaik a dramatik ukrajinského pôvodu, predstaviteľ ruského realizmu s veľmi silnými prvkami kritického realizmu, za ktorého zakladateľa je v ruskej literatúre považovaný.
Pochádzal z rodiny stredných ukrajinských statkáru. Jeho otec bol vášnivý milovník divadla, písal verše i komédie. Založil divadlo, v ktorom malý Gogol hral. Bol vychovaný v presvedčení, že je geniálny a zázračné dieťa.
Po absolvovaní
gymnázia odišiel koncom roka 1828 do Petrohradu, kde bol prijatý do divadla, ale nebol úspešný. Potom sa pokúsil vydať svoje básne a
usporiadať výstavu svojich obrazov, ale stretol sa s veľkou kritikou. Nakoniec pôsobil ako úradník. Cestoval po Taliansku. Ku koncu života
sa venoval výhradne literatúre.
Pred svojou smrťou prežíval Gogol hlbokú depresiu, začínal podliehať náboženským a mystickým
náladám a pochybnostiam o zmysle činnosti a svojho diela a je pomerne pravdepodobné, že zošalel.
Na Gogoľova tvorbu nadväzuje prakticky celá ruská literatúra 2. polovice 19. storočia. Najlepší z jeho diela sú poviedky, kde plne využil svoje rozprávačské umenie a schopnosť spájať reálne s fantastickým. Prechod od romantizmu ku kritickému realizmu. Majster satiry. veľký obdivovateľ Puškina, dielo Mŕtve duše údajne napísal pre neho.
Diela:
Revízor, Mŕtve duše, Večery na samote pri Dikanky, Petrohradskej poviedky.
Hlavná myšlienka:
Autor chce v pravom svetle ukázať tamojší pomery v Rusku. Všetko veľmi detailne vysvetlené a popísané. Kritika zaostalosti, negramotnosti a nevoľníctvo. Nadčasové dielo – korupcia aj dnes. Kritikamoci peňazí a ovplyvnenie osobnosti peniazmi.
Jazyk knihy:
spisovný s veľkým výskytom priamej reči. V priamej reči vulgarizmy tamojšej doby a vyskytujú sa aj nespisovné slová. Veľmi rozsiahle popisy postáv. Široká slovná zásoba. Typické pre autora.
Mŕtve duše
Charakteristika hlavných postáv:
Pavel Ivanovič Čičikov – úradník, upravený, vybrané spôsoby, využíva ľsťou k zbohatnutie, kariéru zakladá na mystifikáciu (pozri Revizor, autor ho neodsudzuje – ospravedlňuje ho ako obeť túžby po zisku výrazné typy statkárov
Líbeznický – statkár, sentimentálny, neschopný
Psovsky – neohrabaný, prešibaný vydierač
postavy z druhého dielu sú kladné
Murazov – energický, vyslobodil Čičikova z väzenia
Obsah diela:
Román z roku 1842 popisujúci neutíchajúci ľudskú schopnosť hľadať spôsoby, ako sa rýchlo a jednoducho obohatiť.
Úradník Čičikov putuje s kočišom Selifanem a sluhom Petruška po ruskom vidieku, navštevuje statkára a snaží sa od nich odkúpiť duše mŕtvych nevoľníkov. Väčšinou je zaobstarajú lacno a vyhne sa vysvetľovanie, načo ich potrebuje. Čičikov chce banke predložiť doklad, že je majiteľom nevoľníkov, požičať si peniaze a zbohatnúť. Stretáva sa s výraznými typmi statkárov, ukazuje sa ich mravný úpadok a skazenosť celého systému. Jeho obchody sú odhalené na plese u gubernátora, Čičikov odchádza a chystá sa v podvodoch pokračovať rafinovanejšie inde.
V podvodoch pokračuje ale stretáva sa s ideálnějšími postavami. V celom druhom diele sa vlastnosti postáv akoby otočí, sú kladné.Znovu je ale jeho počínanie odhalené a dostáva sa dokonca do väzenia, je však oslobodený pod podmienkou, že odovzdá všetok svoj majetok a začne nový život.