Kniha: Muž, ktorý sadil stromy
Autor: Jean Giono
Autor:
Literárna smer: reakcie na svetovú vojnu (1. polovica 20. storočia)
Literárny žáner: novela
Tematická výstavba:
Jazyk: spisovný, miestami francúzske názvy miest
Podobne píšuci autori, autori rovnakej doby:
Albert Camus, Romain Rolland, EM Remarque
Dielo: Muž, ktorý sadil stromy
– fiktívne novela o sile ducha. Odohráva sa pred 1. svetovou vojnou a po nej. Na jej motívy bol natočený animovaný film.
– Elzeard Bouffier – obrovské vnútorné odhodlanie, našiel zmysel svojho života a tým pádom aj svoje číre a neskazené šťastie.
– Vyprávač – mladý muž, cestovateľ, dobrodruh, bojuje v 1. sv. vojne, čiastočné stotožnenie s autorom
Príbeh je rozprávaný z pohľadu mladého muža, ktorý sa vydáva na púť do pustých francúzskych alpských zákutia. Sprvu opisuje bezútešnosť a nehostinnosť týchto končín. Po niekoľkých dňoch v pustatine nemohol nájsť vodu, narazil na pastierov oviec, ktorý mu pomohol au ktorého potom prenocoval. Vyžaroval z neho pokoj a vyrovnanosť. Volal sa Elzeard Bouffier.
Aj keď pastier hovoril len málo, dozvedel sa od neho o stave ľudí, ktorí žili v tunajších roztrúsených dedinách. Samota a obťažnosť života v tej pustatine je doháňala až k šialenstvu. Pastier stratil jediného syna a ženu a od tej doby žije sám v malom kamennom dome a vsádza stromy. Sadil je každý deň, v pustatine, kde predtým nebolo nič. Každým rokom ich vzišlo tak asi desať tisíc. Sadil duby, buky aj brezy.
Rozprávajúce muž potom odišiel, rok neskôr vypukla 1. svetová vojna, v ktorej bojoval päť rokov. Keď sa opäť stretol s Elzeardom Bouffierom, zistil, že už nechová toľko oviec, ale má včely, pretože ovce ohrýzali mladé stromčeky, a tiež, že sa vlastne o vojnu vôbec nestaral – sadil stromy. Vďaka jeho usilovnej práci už rástol krásny les, vďaka ktorému sa tam opäť začala vracať vlaha a život. Aj keď sa stretával s mnohými sklamaniami a nezdary (všetky vysadené javory uhynuli), vo svojej činnosti neochvejne pokračoval ďalej.
Postupom času si ľudia z okolia zvykli na zmeny a pričítali je prírode. Les sa postupne rozrástol do niekoľkých desiatok kilometrov, a dokonca sa na neho prišla pozrieť aj úradné komisia, ktorá nakoniec dala tento “prírodný les” pod ochranu štátu.
Stromy boli potom ohrozené za 2. svetovej vojny v roku 1939 – jazdilo sa totiž na drevný plyn, našťastie ale boli príliš ďaleko od cestnej siete, aby sa oplatilo ich vyrúbať.
– Vďaka úsiliu tohto muža sa kraj zmenil na nepoznanie – príroda sa obnovila, vrátili sa tam ľudia a začali opäť normálne žiť.
– Príbeh dokazuje, že skromnosťou a vytrvalú a neúnavnú usilovnosťou dokáže človek – jednotlivec veľké veci – dosiahne užitočného naplnenie svojho života: pomôcť prírode a ostatným ľuďom