Nesmrtelnost (rozbor knihy)

Nesmrtelnost (rozbor knihy) 

Kniha: Nesmrtelnost

Autor: Milan Kundera

Žáner:

• román, (filozofický, historický)

Téma:

• všeovládající ohlupujúci povrchnosť, vďaka ktorej moderný človek často zabúda na podstatné hodnoty bytia, ľudská existencia

Čas a priestor:

• Dej sa odohrávavo Francúzsku v 20. stor. Román sa skladá zo siedmich dielov členených do krátkych kapitol. Rámec príbehov a úvah tvorí scéna u bazéna v parížskom telocvičnom klubu, kam si rozprávač chodieva porozprávať s profesorom Avenariem. Práve tu si všimol staršie dámy, ktoré sa s mladým plavčíkom rozlúčila pôvabným gestom. Týmto gestom bol rozprávač inšpirovaný k vytvorenie postavy Agnes, ktorej smutný príbeh dominuje v nepárnych dieloch románu

Postmodernismus

• Pol.20. Stol. (50. roky), odmieta tradičný román (vychádza z neho, nadväzuje na modernu), pozerá sa na román zložitejšie, mnoho-pohledovost, mnoho-žánrovosť, Aluze-odkazy na históriu, nereálnosť postáv, neexistencia jednotnej pravdy postavy tvorené Asocio, eseje, úvahy, Eco, Nabukov

Dej:

V knihe je rozprávanie niekoľko príbehových rovín. Všetko začína tým, že autor – spisovateľ zahliadne na plavárni jednu ženu, ktorá urobí očarujúce gesto. Pomenuje ju Agnes a začne premietať, aký má asi život, ako sa správa, čo robí a aká je. Agnes veľa premýšľa o Bohu, o svojom miestu vo svete, o vzťahu k muži Paulovi a dcére Brigite, dochádza pritom k názoru, že by pokojne rada žila aj bez nich. A tiež bez mladšej sestry Laury, ktorá ju po celý život napodobňovala a sťažovala sa na životné nespravodlivosť. 

Laura sa doslova vyžíva v utrpenia a smútku, zrútilo sa jej manželstvo aj plánovaná kariéra. Nakoniec sa však dá dohromady s mladým Paulovým priateľom Bernardom a všetko vyzerá nádejne, ona však vzťah svojím správaním a sérií nešťastných okolností onoho dňa stratí. Žena vyhráža sestre a švagrovi samovraždou a neustále sa stavia medzi nich, ničia im tak aj zvyšky manželského šťastia. Po Agnesina tragickej smrti, pri ktorej sa vyhýbala sebevražedkyni vo vozovke a sama zišla z cesty, sa Laura nasťahuje k Paulovi. Brigita ju nemôže vystáť, ale nakoniec je to ona, kto sa odsťahuje.

Ďalšia rovinou je rozprávanie o slávnom hudobníkov Goethem a jeho bezhraničnej obdivovateľke, ale zároveň veľmi ľstivé dievčaťu Bettini. Stretávame sa so starším a konzervatívnejším spoločenským zameraním v podobe skladateľa as moderné a ničím nezviazaný predstaviteľkou mladej generácie. Goethe aj Bettina túži po nesmrteľnosti, dievča si ju už ako zrelá žena snaží po hudobníkovej smrti vydobyť tým, že falšuje listy, ktoré si s ním posielala, a vydala je dokonca ako knihu. Vo štvrtom diele románe autor rozoberá spor zrelosti klasiky a nezrelosti a sentimentu romantizmu.

Spisovateľ píšuci príbeh má občasné schôdzky s profesorom Avenariem, ten mu pri jednej z nich rozpráva o svojej nočnej záľube, pobehuje s nožom po meste a prepichuje autám pneumatiky. Pri jednej takejto výprave prepichne pneumatiky Paulova vozidla a on sa nedostane včas do nemocnice k umierajúci Agnes. K tej Agnes, ktorá sa práve rozhodla opustiť život v Paríži a žiť sama v Berne za peniaze, ktoré jej otec kedysi odkázal. V poslednej kapitole sa fiktívne a reálne postavy prelínajú a stretávajú v kaviarni na plavárni, kde Kundera s Avenariem oslavujú dopísanie nového románu. Príde tam aj Laura, ale tá sa rýchlo odpojí a radšej si ide zaplávať. Muži sa dozvedajú, že si ju Paul vzal a má s nej malú dcérku, Brigita sa vrátila domov rovnako s dieťaťom, takže sa Paul stal tiež dedkom.

Imagologie

• nahrádza ideológie, reklama, všetkoto čo nás podprahovom ovplyvňuje

Charakteristika postáv:

• Agnes – žena stredného veku, silná introvertka milujúci svojho otca, samotárka, necíti sa dobre vo svojom tele a ani o ňom nemáme dostatok informácií
• laura – Agnesina sestra, snaží sa Agnes napodobniť pritom je úplný opak Agnes, excentrická, snaží sa byť stredobodom pozornosti, chce aby po nej zostala stopa rovnako ako Betinna
• Brigita – Agnesina dcéra, dievča “novej generácie”
• Paul – Agnesin manžel
• Avenario – profesor bojujúci s diabli zdanlivo nezmyselnými činy
• Rubens – maliar zříkající sa maliarstvo kvôli ženám, veľký proutník
• Bettina – Goetheho priateľka, ktorá sa chcela dotknúť jeho nesmrteľnosti

Kompozície, naratívny spôsob:

• 7 dielov členených do krátkych kapitol– Tvár, Nesmrteľnosť, Boj, Homo sentimentalism, Oslava, Ciferník

Jazyk a štýl:

• Autor tu používa ako spisovný jazyk, tak jazyk hovorový.Často strieda tempo behu deje. Štýl je podľa mňa nezačaditeľné, pretože sa tu strieda všetko so všetkým.

Okolnosti vzniku diela:

• Kundera chcel týmto dielom podnietiť svojich čitateľov, aby nezapredali len do bahna prítomnosti a aby začali premýšľať aj o iných ako všedných veciach, preto tu môžeme nájsť veľa zdanlivo nesúvisiacich esejí a iných filozofických myšlienok, ktoré centrálne “banálne” príbeh posúvajú kamsi ďalej a snáď aj dávajú isté posolstvo, aby sa ľudia nenechali “normalizovať”.

O autorovi:

Milan Kundera je prozaik, básnik, esejista, prekladateľ a dramatik. Je svetovo najúspešnejším a najprekladanejším autorom českého pôvodu. Milan Kundera sa narodil 1. apríla 1929 v Brne. Tu študoval na gymnáziu a roku 1948 maturoval. V tom istom roku začal študovať literárnu vedu a estetiku na Karlovej univerzite, štúdia však nedokončil a prešiel na FAMU, kde nakoniec vyštudoval scenáristku. Pracuje pre Literárne listy. V roku 1948 vstupuje do komunistickej strany. Roku 1950 je z komunistickej strany vyhodený pre svoje príliš individuálne tendencie, tento “ťah” mu však umožnil pohľad na život novými očami. Rozpad ideálov otriasol jeho vierou a dospel k názoru, že nič nie je hodné viery. 

Odmietol citový svet ako nespoľahlivý, dôveruje len nadhľadu, iróniu, odstupu a skepsu. Vyhlásil tak vojnu národným mýtom a českej tradíciu, ktorá žiadala, aby spisovateľ slúžil národnej veci. Po skončení štúdií vyučoval svetovú literatúru a dotiahol to až na docenta, na ktorého bol povýšený roku 1964. Spisovateľ sa postupne stával významným aktérom v úsilí o liberalizácii kultúrnych pomerov vtedajšej Československej socialistickej republiky. V roku 1967 verejne vystúpil na IV. Zjazde československých spisovateľov a postavil sa proti pokusu o zákaz filmov Věry Chytilovej. V 60. rokoch si tiež buduje svoju libertinskou image – zvodca žien, ktorý sa so žiadnou nevyspí viackrát ako raz. Toto sa objavilo predovšetkým v jeho diele Smiešne lásky, kde sa ženy objavujú ako slabé a blahosklonne nazeranie bytosti.

Kundera bol ale stále plný idealistických predstáv, čo vyplýva z polemiky vedenej v literárnych časopisoch medzi ním a Václavom Havlom o tom, ako vývoj v krajine nakoniec dopadne. V roku 1975 Milan Kundera emigroval do Francúzska, od konca osemdesiatych rokov píše francúzsky.Prednášal na univerzitách v bretónskom Rennes a v Paríži. V roku 1979 bol zbavený českého občianstva a jeho dielo bolo v Československu až do Nežnej revolúcie zakázané. O dva roky neskôr mu bolo pridelené občianstvo francúzskej. Vo vrcholnej exilovej tvorbe zachytil problémy vnútornej a vonkajšej slobody človeka a zodpovednosti.

Dielo Milana Kunderu:

• V Kunderových dieloch sa postupne mení štylizácie rozprávača, téma, žartovné epizódy založené na Anekdotické ľahkom nedorozumenia, prerastajú v ucelený koncept sveta fungujúceho na princípoch hry a masky.