Nežná (Něžná Krotkaja) (rozbor knihy)

Nežná (Něžná Krotkaja) (rozbor knihy) 

Kniha: Nežná (Něžná Krotkaja)

Autor: Fiodor Michajlovič Dostojevskij

Autor: Fjodor Michajlovič Dostojevskij

• rus
• (1848-1881)
• z rodiny lekára (druhý z ôsmich detí)
• vyštudoval vojenské technickéučilište – odbor konštrukcia mostov
• v skupine Petraševců (utopisti, socialisti) – proti cárovi -> odsúdený na smrť … miesto popravy 10 rokov na Sibíri (nútené práce a ako vojak)
• epilepsia (dokázal sa vcítiť do ľudí s narušenou osobnosťou)
• zakladateľ psychologického románu
• charakteristika diel: psychologická, filozofická, náboženská a spoločenské témy
• významné diela: Zločin a trest, Idiot, Běsi, Bratia Karamazovci, Zápisky z podzemia

Nežná (podtitul “fantastická”)

Informácie o novele:

• vydaná 1876
• počet strán 47
• novela = prozaický žáner kratšieho alebo stredného rozsahu, malý počet postáv, prekvapivý záver
• jedna z jeho najznámejšie psychologických poviedok (autorom pokladaná za zvrchovane reálnu)
• písaná vich – forme – prevažuje vnútorný monológ (autentickosť diela)
• rozprávanie začína od konca (retrospektívna rozprávanie) – v minulom čase
• ide o spoveď (forma rozprávanie) – raz hovorí rozprávač sám so sebou, inokedy sa obracia k fiktívnemu poslucháčovi, akémusi sudcovia (hovorovéreč – cieľom je vyvolať dojem ústneho podania)
• tragický milostný vzťah dnou ľudí s odlišnou životnou skúsenosťou

Hlavné postavy:

• Ona= vyzerala na štrnásť rokov, ale bolo ju bez troch mesiacov šestnásť, veľké modré zádumčivé oči, smiala sa detským smiechom (chichichi!), Bola chudobná, vyrástla v biede, predávala veci z pozostalosti po svojich rodičoch, hľadala miesto vychovávateľky, bola ochotná pracovať len za stravu, hodná, tichá, plachá, slabá, otec a matka jej zomreli pred tromi rokmi, zostala u svojich neporiadnych tet (tri roky im robila otrokyňu), učila tetine deti, šila bielizeň, prala, umývala podlahy, bili ju a vyčítali jej každé sústo, chceli ju aj predať, priala si milovať, najprv naivné, neskúsená, nevinná a čistá, postupne sa jej povaha mení, stála sa hrdú smelšie, navonok chladnú (ktoré nevykazujú emócie), vykala manželovi

• On= Štyridsaťjedenročná majiteľ záložne, vysoký, štíhly, nebol škaredý hovoril so zákazníkmi džentlmenským tónom: málo slovami, zdvorilo a rázne, sebaistý, vzdelaný človek, bývalý štábny kapitán slávneho pluku, rodom šľachtic, nezávislý človek, úprimný, nebol ani zvlášť nadaný, ani zvlášť chytrý, ani zvlášť hodný, ale ani zlý, sebec, mal rád hrdé ženy, sústredené na seba, hrdý, chcel všetko alebo nič, pre svoju ťažkopádnu a smiešnu povahu bol vždy a všade neobľúbený, jeho kmotra mu odkázala tritisíc a tak prišiel k určitého majetku, čo ho vytiahlo z biedy a vďaka ktorému si otvoril záložne, bol rojko, díval sa na svoju ženu rád nenápadne, bol mravne prísny, bol presvedčený o oprávnenosti svojich zásad, jeho povaha sa v priebehu deja mení

Vedľajšie postavy:

• Tety– neporiadne, brali svoju zverenkyňu ako príťaž, chceli sa ju zbaviť, nútili ju vykonávať všetky práce, starali sa iba o peniaze a majetok
• Lukerie– slúžka
• Tlustý kupec zosusedstva – päťdesiatročný majiteľ dvoch koloniálnych obchodov, mal dve ženy a chcel tretí.
• poručníkJefimovič – bývalý kolega z pluku, páčila sa mu zástavníkova žena
• JulieSamonovna – vdova, poskytovala zástavníkovej žene a plukovníkovi miesto, kde sa schádzali

Postupný vývoj hlavných postáv:

• začiatok – chaotickérozprávanie
• On: najprv panovačný, neprístupný, lipnú na svojich zásadách, neukazuje emócie (lásku), pretože si myslia, že je to tak správne, zbožňuje ju a páči sa mu, že ju akoby vyslobodzuje, a tým robí dobrý skutok, a tak si tiež lieči svoju zbabelosť z minulosti, kde nešiel do súboja o česť pluku, u ktorého slúžil, ale namiesto toho z neho odišiel.Postupne si začína uvedomovať, že mu chýba jej láska, a tak sa jej z ničoho nič otvorí a robí všetko preto, aby ho mala rada.
• Ona: je mu vďačná za to, že si ju vzal a stará sa o ňu.Snaží sa mu to oplatiť svojou láskou, snaží sa ho milovať, ale on odmieta jej otvorenosť, a tak sa postupne od neho odďaľuje až do štádia, kedy si ho úplne prestane všímať. Keď si ju neskôr začne venovať, nevie, čo robiť a ani už nechce. Svoj problém vyrieši samovraždou.

Problém, ktorý sa v poviedke rieši:

• rozpor medzi očakávaniami, s ktorými obaja vstupujú do manželstva, a realitou
• nerovnosť vzťahu

Dej:

Psychologická poviedka Nežná je spoveďou majiteľa záložne, ktorý rozpráva svoj príbeh o zoznámenie s mladou dievčinou prichádzajúce opakovane do jeho záložne predať posledný majetok po rodičoch. Rýchlo sa do nej zamiluje a rozhodne sa s ňou oženiť. Teta, u ktorých žije, zaplatí a odvedie si ju domov. Už od začiatku ich manželstva sa majiteľ záložne rozhodne, že jej nebude prejavovať svoju lásku a že stanovuje pravidlá, ktorými sa žena musí riadiť. Vďaka svojmu správaniu docieli úplného odcudzenia osoby, ktorú miluje. 

Obaja manželia sú oddelení trvalým mlčaním. Jedného dňa si manžel uvedomí, že si ho žena vôbec nevšíma a že jej je úplne ľahostajný. Všetku vinu dáva jej. Vďaka tomuto zisteniu si uvedomuje, že ju stráca a chce ju svoju lásku dokázať a už nič neskrývať. Všetko to potlačované na ňu vychrlí a ona sa naozaj zľakne. Nie je na nič také zvyknutá a pripravená a už ani nemá na nič také silu. Muž plánuje predať záložne a odísť do Boulogne, kde spolu začnú žiť naozajstný život. Keď odíde pre pasy, jeho milovaná spácha samovraždu. Vyskočí z okna s obrazom Bohorodičky v rukách. Záložniam zostane opäť sám, nešťastný.

Dej začína od konca. Muž, ktorému doma na stole leží žena, ktorá pred niekoľkými hodinami spáchala samovraždu skokom z okna, chodí po byte, je úplne zmätený a nedokáže udržať myšlienky pohromade. Snaží sa pochopiť zmysel toho, čo sa stalo. Hovorí sám so sebou, rozpráva, čo sa udialo, a chce si to ujasniť. Cez zdanlivú dôslednosť si počas rozprávania niekoľkokrát odporuje, aj v logike, aj v citoch. Ospravedlňuje sa, všetku vinu zvádza na ženu. Pozvoľna si skutočne celú situáciu objasňuje. Reťaz vybavovaných spomienok ho nakoniec nevyhnutne privádza k pravde. Ku koncu sa v porovnaní s chaotickým začiatkom dokonca mení tón rozprávania. Záložniam si uvedomuje svoju chybu.

Rozprávanie trvá niekoľko hodín, je úryvkovité, s prestávkami, a pokiaľ ide o formu, dosť chaotické: raz hovorí rozprávač sám so sebou, inokedy sa zasa obracia k fiktívnemu poslucháčovi, akémusi sudcovia. Čitateľ má dojem, akoby čítal zápis hovoreného prejavu. Akoby všetko zapísal stenografov.