Osud človeka (rozbor knihy)

Osud človeka (rozbor knihy) 

Kniha:  Osud človeka

Autor: Michail Alexandrovič Šolochov 

AUTOR:

Narodil sa v regióne zvanom Kossak (dnes sa to volá Kamenskaja) v roku 1905. Do roku 1918 navštevoval mnoho škôl. Počas občianskej vojny bojoval na strane revolucionárov. V roku 1922 sa presťahoval do Moskvy a stal sa novinárom. To mu umožnilo publikovať v novinách množstve krátkych poviedok. Jeho literárne debut s väčšou prácou prišiel v roku 1926 so súborom poviedok Donský poviedky.

V tom istom roku (1926) začal písať Tichý Don. Bolo to štvordielne dielo, ktoré vyšlo v rokoch 1928-1940. Je to široko koncipovaná románová freska z občianskej vojny. V románoch sú veľmi realistické scény a detailné popisy charakterov rôznych ľudí. Šolochov je napokon známy svojím záujmom o ľudské osudy, ktoré sú ukazované proti pozadia transformácie a problémov v Rusku. 

Dokázal postihnúť myslenia v hlavách ľudí, ktorí sa nachádzajú uprostred chaosu. Stal sa veľmi čítaným a uznávaným autorom.
Jeho ďalší román sa volal Rozrušená krajiny. Pojednáva o kolektivizáciu krajiny. Bolo to napísané v roku 1932. Teda v čase, keď kolektivizácie prebiehala.

V päťdesiatych rokoch dokončil Šolochov svoje dielo novelou Osud človeka (presne v roku 1957). Táto novela bola tiež sfilmovaná je zavŕšením Šolochovovy poviedkovej tvorby.
V roku 1932 sa Šolochov pridal ku komunistom a stal sa ich delegátom. V roku 1939 sa stal členom Sovietskej akadémie vied a neskôr sa stal aj vice-prezidentom Asociácie sovietskych spisovateľov. Zomrel v roku 1984.

LITER. KONTEXT:

Dej novely sa odohráva v Rusku (presnejšie povedané u Donu). Toto povojnovej Rusko bolo veľmi zničené druhou svetovou vojnou, pretože to bolo jedno z hlavných bojísk (bojovalo sa tu najintenzívnejšie vôbec). Celá krátka novela sa odohráva v roku 1946, kedy bol autor vice-prezidentom Asociácie sovietskych spisovateľov.

VLASTNÉ DIELO: OSUD ČLOVEKA (1905-1984)

Literárny žáner: Novela

TÉMA DIELA:

Táto novela sa snaží ukázať vplyv vojny na normálneho človeka. A to na absolútne priemerného človeka. Sú tu celkom zreteľne vidieť zničujúce dôsledky a traumy vojny, ktorých sa obyčajný človek len ťažko zbavuje. Medzi ostatnými ruskými príbehy o druhej svetovej vojne vyniká tým, že neopisuje hrdinstvo a odvahu vojakov, ale tragické skúsenosti obyčajného a prostého človeka. Je tu popísaná osobné tragédie nevinného človeka. Táto tragédia je aspoň čiastočne vykúpená víťazstvom nad nepriateľom. 

ČASOVÉ A MIESTNA ZARADENIE DEJE:

Dej novely sa odohráva v Rusku po 2. svetovej vojne v roku 1946, teda tesne po vojne. 

HRDINOVIA A ICH CHARAKTERISTIKA:

Andrej Sokolov – Práve o tragickom osude tohto muža rozpráva celá novela. V príbehu sa javí ako slušný a poctivo pracujúci človek, ktorého nezmazateľne poznamenala vojna. Ďalej by sa Sokolov dal charakterizovať ako rozvážny, odvážny. Snáď okrem kalíška vodky, ktorý pil každý deň, a ktorý, ako Sokolov sám priznáva, sa stal jeho zlozvykom. S obdivuhodnou statočnosťou sa dokáže postaviť ranám, ktoré mu boli osud a vojna pripravené. Ale ani po týchto krutých ranách sa Sokolov nevzdal a teší sa na ďalší život. 

HLAVNÁ dejová línia:

Autor sa dostane k rieke a čaká na prevoz, ktorý má k nemu prepraviť ešte jeho koňa a kamaráta. Kým čaká, pridá sa k nemu Sokolov. Začne mu rozprávať svoj tragický životný príbeh. Sokolov bol obyčajný muž, ktorý si tvrdo zarábal na živobytie. Oženil sa s Irinou a mal deti a malý domček. Vojna jeho spokojný život prerušila. Musel narukovať. Jeho žena mala pri lúčení na stanici pocit, že už ho nikdy neuvidia. On ju odstrčil, pretože už musel ísť. 

Neskôr si to mnohokrát vyčítal, ako by si myslel, že tým, keby jej neodstrčil, by mohol zmeniť osud, ktorý neskôr došiel za pomoci vojny naplnenie. Sokolov bol v čase vypuknutia vojny vodičom vo Voroneži. Služba bola spočiatku ľahká, s postupujúcimi boji sa však dostával čoraz bližšie a bližšie k fronte a často sa dostával do nebezpečných situácií a pod nepriateľskú paľbu. Vždy si však dokázal udržať chladnú hlavu a vďaka svojej odvahe a súvahe si aj zachránil život. Jedného dňa mu však šťastie nepraje a je zajatý a deportovaný do Nemecka na nútené práce. 

V pracovnom tábore panujú otrasné podmienky, Sokolov sa napriek tomu podarí prežiť a zachovať si ľudskosť a trochu dôstojnosti (napr. Ako odmietol od veliteľa koncentračného tábora jedlo a pitie, keď mal pripiť na víťazstvo nemeckých zbraní). Dva roky pracuje v baniach a následne je pridelený k jednému nemeckému majorovi ako vojenský vodič.

Na fronte sa mu zázrakom podarí prejsť front a dostať sa k ruskej armáde a uniesť pri tom vojensky dôležitého Nemce. Pák sa ošetrený v nemocnici sa vydáva späť do rodného mesta. Jede sa pozrieť späť do rodného mesta. Aby sa aspoň naposledy symbolicky rozlúčil so svojou rodinou, ktorá bola zabitá pri nálete. Sokolov, plň hnevu a beznádeje, sa vracia na front. V posledný deň vojny príde posledný krutá rana osudu – jeho syn umiera v Berlíne. 

KOMPOZÍCIA A JAZYK:

Najprv je to chronologicky. To znamená, že autor príde, potom k nemu príde Sokolov (jeho adoptovaný synček príde s ním) a rozprávajú spolu. Nakoniec Sokolov so synčekom odchádza. Ale práve ten rozhovor je celá novela. Ten rozhovor má radenia retrospektívnu. Sokolov spomína do minulosti na svoje zážitky. Avšak z hľadiska celej novely. Keby sme mali brať rozhovor ako na poviedke nezávislý, tak by bolo všetko chronologické.

Novela Osud človeka je písaná spisovným jazykom, bez nárečia. Najskôr do deja vstupuje autor sám. Všetko je teda v 1. osobe singuláru (pretože autor je rozprávač). Potom sa s ním dá do rozhovoru Sokolov. Je tu veľké množstvo priamych rečí, takže vypravuje sa stále v 1. osobe singuláru. Ale v medzerách medzi týmito priamymi rečami sa používa 1. osoba množného čísla. Vyskytujú sa tu aj opisy krajiny (ako autor putuje ruskú krajinou) a opisy vojnového a zajateckého života tiež.

HLAVNÁ MYŠLIENKA DIELA:

Táto novela sa snaží ukázať vplyv vojny na normálneho človeka. Čitatelia chce priblížiť život sovietskych vojakov za vojny, v zajatí. Ďalej chce čitateľa ovplyvniť tak, aby si vážil rodiny, priateľov a života. Aby nestrácal nádej.