Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (rozbor knihy)

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (rozbor knihy) 

Kniha: Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa

Autor: John Ronald Reuel Tolkien

ZARADENIE DO SÚVISLOSTIACH-FANTASY

• Anglicko
• 1954 (2. pol. 20. storočia)

Základný rys žánru spočíva vo výskyte nadprirodzených síl, a prakticky nevyčerpateľné zásobe fantázie. Dej sa totiž obvykle odohráva v paralelnom svete, ktorý sa s tým skutočným Neprelína, a tak záleží len na autorovi samotnom, ako ďaleko upustí uzdu svojej fantázii. Ide totiž o jeho svet. Musím však spomenúť aj výnimky, v prvom rade knihy o Harry Potterovi a tiež Letopisy Narnie, pretože ich príbeh a umiestnenia do nášho sveta zasahujú. 

Ak otvoríme typickú fantazijní knihu, dejová línia sa celkom iste bude odohrávať v počiatkoch stredoveku, predovšetkým preto, že tento žáner pravdepodobne vznikol z rozprávok, legiend, mýtu a hrdinských eposov o nebojácnych rytieroch. Prvej klasickej fantazijní motívy sa ale začali objavovať až v druhej v polovici 19 storočia u spisovateľov George Mac Donalda a Iorda Dunsanyho. Veľkého nástupe sa dočkal až s nástupom JJR Tolkiena.

Ďalší autori fantazmy: JK Rowling, Christopher Paolini, CS Lewis

ŽIVOTOPIS AUTORA

J. R. R.Tolkien bol anglickým prozaikom, filozofom a literárnym kritikom, ktorý sa narodil v juhoafrickom Bloemfontienu. Čoskoro však presídlil do Británie, kde tiež absolvoval strednú školu i univerzitu – v roku 1919 získal v Oxforde diplom staro anglického jazyka a literatúry. Po piatich rokoch sa stal v tomto odbore profesorom. Jeho prvá publikovaná práca bola “Slovník strednej angličtiny” (A Middle English Vocabulary; 1922), po ktorom nasledovalo kritickej vydanie stredovekej romance “Sir Gawain a Zelený rytier” (Sir Gawain and the Green Knight; 1925).Počas svojho dlhého života zverejnil množstvo odborných literárno historických štúdií a rad drobných rozprávkových príbehov. Preslávil sa však ešte len knihou “Hobit” (The Hobit; 1937, česky 1979), po ktorej nasledovala trilógie “Pán prsteňov” (The Lord of the Rings; 1954-5, česky 1990-2) a epos “Silmarillion” (The Silmarillion; 1977, česky prvýkrát 1992). Všetky tieto diela ťaží z autorovi vynikajúce znalosti starogermánskej a keltské mytológie, odohrávajúci sa vo fiktívnych krajoch a prináša všeobecné posolstvo o zmysle života a dejín. Ústredným motívom je archetypálny súboj dobra so zlom. Hoci to sám autor často popieral, k atmosfére kníh významne prispela doba ich vzniku – obdobie 2. svetovej vojny a trochu bezútešnej roky pred a po nej. Tolkienovho vedecká erudícia, rozprávačské schopnosti, mimoriadny jazykový cit a nesporný básnický talent (prejavujúce sa najmä v piesňach a veršoch, ktoré dopĺňajú epickú líniu príbehov) urobili z jeho diel literárnej skvost.

Táto kniha je prvou z troch častí trilógie Pán prsteňov a pôvodne mala byť pokračovaním veľmi obľúbené a zábavné knihy Hobit alebo Cesta tam a zase späť. Z pôvodného rozprávkového deja, ktorý je ešte spoznať v prvej kapitole, sa ale z Pána prsteňov stalo úspešnej epické dráma a v prieskumu najčítanejší knihy 20. storočia sa umiestnil na 2. mieste hneď za Bibliou.

Kniha začína oslavou narodenín Bilba Pytlíka, hlavného hrdinu knihy Hobit, a jeho synovca (bratranca) Froda, ktorého adoptoval, keď sa jeho rodičia utopili, a ktorý má zhodou okolností narodeniny v rovnaký deň. Bilbo chce odísť z Kraje a zažiť ešte pár dobrodružstvo a pre odchod z oslavy si vyberie mimoriadny spôsob, zmiznú pomocou čarovného prsteňa, ktorý na svoje minulé ceste získal. Vo svojej nore stretne s Gandalfom, čarodejníkom a starým priateľom, ktorý sa tiež prišiel pozrieť na Bilbova narodeniny. Gandalf má podozrenie na to, že prsteň Bilbovi ubližuje a tak ho núti ho prenechať Frodovi. Po krátkej slovnej roztržke Gandalf Bilba presvedčí a Bilbo odchádza. O chvíľu neskôr príde aj Frodo a Gandalf mu prsteň odovzdá s tým, že ho radšej nemá používať a že si musí niečo preveriť. 

Gandalf potom zistí, že onen čarovný prsteň Bilbov je vlastne Jeden vládnucej prsteň Temného pána Saurona a že ten už o ňom vie vďaka Glumovi, tvorovi, ktorému Bilbo prsteň zobral a ktorého pri jeho blúdenie zajali Sauronovi služobníci, a poslal svoje najstrašnejšie sluhov, nazgûlov, Jeden prsteň nájsť. Gandalf povie Frodovi, že sa musí pripraviť a ak v blízkej dobe nepríde, tak sa v deň svojich narodenín vypraviť do Hůrky, kde sa opäť stretnú. Potom odíde za Sarumanom, hlavou poriadku čarodejníkov, aby sa poradil, ale tam sa dozvie, že Saruman začal tiež túžiť po prsteňa, a je ním zajatý vo veži Orthancu. Frodo medzitým vyčkáva a keď Gandalf po dlhej dobe neprichádza, predá svojou zdedenú noru Dno Vrecia as pomocou svojich druhov predstiera, že sa sťahuje do Rádovska.

Večer, keď už skupinka odchádza, prichádza do Hobitína čierny jazdec a vypytuje sa na Pytlíka, ale je mu povedané, že už sa odsťahoval. Frodo s ostatnými potom putuje lesom, stretne sa s lesnými elfmi, niekoľkokrát tesne unikne čiernym jazdcom, v Starom Hvozd si odpočinie u TomaBombadil, ktorý je vyslobodí z pazúrov Dědka Vrbáka a potom ich ešte raz zachráni na Mohylových vrchoch. Po týchto udalostiach dorazí skupinka konečne do Hůrky, kde ich však čaká ďalší šok v podobe oznámenia hostinského, že Gandalf už sa viac ako pol roka neukázal. 

Stretnú tu však hraničiara, ktorému ľudia hovoria Chodec, vďaka ktorému v noci opäť uniknú čiernym jazdcom a ktorý je potom vedie ďalej. Prichádzajú tak na Větrov, kde sú čiernymi jazdci napadnutí a Frodo je zasiahnutý čepeľou ich kapitána. Čaká ich ešte 14 dní do Roklinky, kam majú teraz namierené a Frodo vyzerá zle. Našťastie stretnú elfa Glorfindel, ktorý ich mal za úlohu hľadať a ten posiela svojho koňa s Frodom útekom do Roklinky. Tesne pred Roklinky u Bruinenského brode je potom znova dohnaný čiernymi jazdcami, ale Elrond spolu s Gandalfom, ktorý medzitým utiekol z Orthancu na krídlach orla Gwaihira, vyvolajú obrovskú vlnu, ktorá pripomína idúci koňa a čierni jazdci sú ňou zmetení. Frodo sa tak po strastiplnej ceste dostane do Roklinky, kde sa stretne s Gandalfom a kde sa koná Elrondovej rada, na ktorú sa zišli zástupcovia všetkých slobodných národov Stredozeme a kde musia byť rozhodnutý osud prsteňa, ktorý tu nemôže zostať. Je rozhodnuté, že prsteň musí byť odniesť tam, kde bol vykovaný a kde jedine môže byť zničený, do Puklín Osudu v krajinu Mordor. 

Nastáva otázka, kto prsteň ponesie a keďže sa ostatní začnú hádať, vezme na seba toto bremeno Frodo. Je mu Vyvolený osem spoločníkov, ktorí dohromady s ním tvorí Spoločenstvo prsteňa. Za ľudí Chodec – Aragorn a Boromir, syn správcu Gondoru, za elfov Legolas, syn kráľa Thranduil z Lesné ríše, za trpaslíkmi Gimli, syn Glóina a nakoniec jeho najväčší priatelia, Gandalf a tri hobiti, Samved, Smieško a Pipin. Táto skupina sa potom vydáva na juh, je napadnutá vlky a po neúspešnom pokuse o priechod priesmykom Caradhasu sa vydáva do Morie, dávneho sídla trpaslíkov, kde však teraz podľa povestí sídli strašná príšera. Pred jej bránami sú napadnutí strážcom vo vode ao pár dní neskôr škriatkami. Utekajú preč, ale keď už sú takmer u druhej brány, objaví sa ona príšera, Balrog, démon pradávneho sveta. Gandalf sa s ním stretne na mostíku a zvrhne ho dole. 

Nanešťastie však Balrog Gandalfa stiahne s sebou a tak je otrasená skupina nútená pokračovať ďalej bez Gandalfova vedenia, ktorého sa ujíma Aragorn. Tak dorazí do skrytej elfie ríše Lothlórienu, kde sú po počiatočných problémoch privítanie a kde si chvíľu oddýchnu. Potom sa vydávajú po rieke Anduiny smerom k Raurorským vodopádom a Aragorn stále nevie, čo bude ďalej. Prejdú bránou kráľov Argonathem, po pristátí na lúčke Parth Galen sa však situácia vyvinula sama. Boromira prsteň ovládol a ten ho chcel Frodovi vziať. Kvôli tejto udalosti sa Frodo rozhodne hneď odísť a vydať sa na púť do Mordoru sám. Medzitým Sam nájde Froda a na poslednú chvíľu sa mu podarí sa za ním dostať a prepľúvaj tak spolu na druhý breh Anduiny.

HLAVNÉ TÉMA KNIHY A INŠPIRÁCIA

Hlavné inšpiráciu pri tvorbe svojich kníh čerpal Tolkien zo starogermánskej a keltské mytológie. Ústrednou témou knihy je súboj dobra a zla (Společenstvo x Sauron) a tiež zmysel života a dejín.

HLAVNÉ POSTAVY

Frodo – Je to hobit. Je odlišný od väčšiny Hobita, pretože má rád dobrodružstvo. Hoci je malý, je odvážny, obratný a šikovný.

Sam – Je to hobit. Je to Frodov priateľ. Ich priateľstvo sa cestou k Hore spevní. Sam by za Froda položil život. Je veľmi odvážny a celkom silný, ale nie je tak šikovný ako Frodo.

Gandalf – Je to čarodejník. To on odhalí, že Bilbov prsteň je tajomný Jeden prsteň. Neustále bojuje so Sauronom. Je veľmi múdry a inteligentný, obetuje sa pre Froda. Je ale tiež veľmi mocný.

Aragorn – Je to človek. V jednom hostinci stretne hobiti a dovedie ich do Roklinky. Je to dedič dávnych kráľov. Je veľmi odvážny, silný, obratný a múdry.

JAZYK, MIESTO A DOBA DEJE

Dej knihy je radený chronologicky, prebieha v jednej dejovej línii, až na konci sa línie rozdvojuje zároveň s rozbitím Spoločenstvá. Jazyk bol použitý spisovný a autor ho opäť obohatil o ľubozvučné pomenovanie osôb, miest a udalostí. Dej sa odohráva vo vybájené Stredozemi obývané bájnymi tvormi, ktorí sú všetci dielom autorove nevyčerpateľné fantázie. Prepracovanosť detailov a presvedčivosť, s akou je príbeh spísaný, ho robí takmer skutočným a čitatelia sa zdá, ako by sa všetko naozaj stalo. 

V tomto zdanie čitateľa utvrdzuje aj presné letopočtové zaradenie, prepracovanosť zložitých rodokmeňov hlavných hrdinov a kompletnosť dejín Stredozeme. Próza je doplnená a spestrená o piesne a básne, v ktorých si hlavný hrdinovia vyžívajú a ospevujú v nich svoje činy či činy druhých. Na základe týchto piesní sa činy slaných šíri z generácie na generáciu, z krajiny do krajiny a piesne nakoniec plní funkciu historických prameňov.