Piková dáma (rozbor knihy)

Piková dáma (rozbor knihy) 

Kniha: Piková dáma

Autor: Alexandr Sergejevič Puškin

OBSAH:

• – o autorovi (+ zaradenie)
• – dielo
• – hlavné postavy
• – dej
• – miesto, čas deja
• – jazyk a štýl
• – celková charakteristika
• – tematika
• – kompozícia
• – jazyk
• – zaujímavosti

O AUTOROVI (1799 – 1837):

• – básnik, prozaik, dramatik
• – je považovaný za zakladateľa modernej ruskej prózy
• – pochádzal sa staré šľachtické rodiny z Moskvy
• – bol úzko spojený s účastníkmi proti-cárskej vzbury
• – viedol bohémsky život
• – kvôli tvorbe a svojim názorom musel odísť do vyhnanstva na juh Ruska;po 7-mich rokoch mu bol umožnený návrat, ale až do svojej smrti zostal pod policajným dozorom a samotný cár mu cenzuroval tvorbu
• – zomrel na následky smrteľného zranenia v súboji

ZARADENIE AUTORA:

Romantizmus vo svetovej literatúre

• – koniec 18. stor.- 1. pol. 19. stor.
• -pôvod – román – rozsiahle výpravné dielo, v ktorom obrazivosť a citovosť prevládajú nad rozumom
• –romantic – napínavý, nevšedný, dobrodružný

Romantizmus:

• – umelecký smer, ale aj životný postoj
• – vznikol medzi dvoma revolúciami (1789 – Veľká francúzska revolúcia; 1848 – revolúcia v Európe)
• – myšlienky Veľkej francúzskej revolúcie (voľnosť, rovnosť, bratstvo) neboli splnenéúplne – trvajú vojny (Napoleonské); trvajú policajné režimy – po celej Európe sa šíria revolučné myšlienky
• – nastupujekapitalizmus – rozhodujú peňažné vzťahy
• – ľudia sú nespokojní, cítia sa vyradení zo spoločnosti, osamotení

Znaky romantizmu v literatúre:

• – kladie dôraz na city a fantázie
• – preferuje tvorivú slobodu, je v určitom zmysle revoltou
• – protiklad sna a skutočnosti
• – jedinec stojí protispoločnosti – pocit rozčarovania, odcudzenosti
• – návrat do minulosti, súčasnosťnevyhovuje – je tiesnivá
• – inšpiračnýmzdrojom – stredovek – Gotika
• – obľuba mimoriadnych, tajomných okolností
• – všetko je zahalené záhadou
• – výnimočnéprostredie – gotické hrady, jazerá, cintoríny, lesy
• – protiklad krásy a škaredosti (v škaredosti je krása a zlo má podobu anjela) – harmónia kontrastu
• – obdiv k divoké, alebo exotické prírode

Romantický hrdina:

• -individualizmus – je výnimočný, neschopný prispôsobiť sa, nikto mu nerozumie a preto je sám;
• – väčšinou totožný sautorom – je jeho sebavyjadrením
• – často býva hrdinom lúpežník, vrah, kat, cigán, pútnik, alebo námorník;pôvod hrdinu je obostretý záhadou
• – túži po láske, ale vie, že skutočnú lásku nenájde, môže milovať len nešťastne, pretože miluje ideál, alebo ženu patriaci inému
• – opovrhuje konvenciami, dostáva sa do sporuso spoločností i dobou, žije rozrevaným životom – končí tragicky

DIELO:

• Ide onovelu (s fantastickým námetom)
• Tematicky zovretejší poviedka (epický príbeh s jednoduchým dejom a len s niekoľkými postavami), rýchlym spádom speje k prekvapivému koncu

HLAVNÉ POSTAVY:

• Heřman;bol veľmi ctižiadostivý, urobil by snáď všetko pre získanie peňazí na splatenie dlhu
• LizavetaIvanovna; slúžka grófky, veľmi mladá, naivné dievča, hodná, srdečná, pracovitá, citlivá
• grófka AnnaFedotovna; rozumná, prefíkaná, neustále komandujúca Lizaveta,

Dej:

Poviedka začína jednej zimnej noci, kedy sa u jazdného gardistov Narumova hrali karty. K ránu rozpráva Paul Tomskij tajuplný príbeh o svojej babičke – grófke Anne Fedotovně. Táto už osemdesiatročná dáma za svojich mladých rokov hrávala v Paríži veľmi obľúbenú hru menom Faraon.

Keď hrala s vojvodom Orleánským, prehrala veľkú sumu peňazí. Nariadila dedkovi, aby dlh zaplatil, ale ten sa jej prvýkrát v živote vzoprel a odmietol za ňu opäť dávať peniaze. Grófka našťastie poznala jedného pozoruhodného človeka – bol to gróf Saint Germain. Chcela od neho požičať, ale on jej radšej, kvôli tomu, aby ju netrápilo svedomie, poradil ako vyhrať svoje peniaze späť. Ten istý večer babička stavila na tri karty a získala peniaze späť.

hráči rozprávanie moc neverili a tak im Tomskij ešte povedal ďalší príbeh, ako babička pomohla jednému mladému mužovi, ktorý sa tiež zadlžil. Poradila mu tri karty s podmienkou, že už nikdy nebude hrať. A on tiež všetky peniaze dostal späť.

Týmto rozprávaním bol prítomný aj Heřman, syn porušteného Nemca, ktorý mu zanechal málo peňazí. Jeho otec bol presvedčený o tom, že si syn musí zabezpečiť sám svojou nezávislosť. Heřman bol uzavretý, ctižiadostivý, zásadový a sporivý. Nikdy nesiahol na úroky, ale žil len z platu, tým pádom si nemohol dopriať žiadne povyrážanie. Ešte nikdy nehral karty a nikdy si na jedinú nestavil. Napriek tomu sedával s hráčmi celej noci a pozoroval ich hru. Bol duchom hráč, ale zdalo sa mu zbytočné kvôli kartám prísť o peniaze.

Po vypočutí príbehu musel celý ďalší deň stále premýšľať nad tým, čo keby sa mu podarilo získať od grófky jej tajomstvo. Nakoniec mu to nedá a vymyslí si plán, ako by sa s ňou mohol stretnúť. začne písať ľúbostné listy jej schovane Lizavetě Ivanovna, ktorá u dámy nie je príliš šťastná, pretože ju stále niečo vyčíta a dostáva len malý plat, ktorý jej nestačí na krytie jej potrieb. Tá písanie spočiatku vracia alebo trhá, ale potom sa jej to zapáči as Heřmanem si čím ďalej častejšie dopisuje. Heřman na nej začne tlačiť a chce sa s ňou čo najskôr stretnúť. 

Ona si myslí že je to príliš skoro, nakoniec však ustúpi a dohovorí sa, že jedného dňa v noci, keď bude grófka na plese, sa stretnú. Lizaveta mu v liste presne popíše cestu k nej do izby, ktorý je za miestnosťou patriaci starej dáme, a dobu, kedy by v dome nikto nemal strážiť. Heřman určené noci netrpezlivo čaká pred domom už o dve hodiny skôr ako sa dohovorili. Sneží a fúka studený vietor, ale on to vôbec nevníma a stále sleduje čas. V pol dvanástej sa vypraví do domu, ide podľa plánu chodbou aj okolo spiaceho strážcu, keď sa dostane do miestnosti grófky, tak sa chvíľu rozhliada po stenách a nábytku a potom ide k dverám, ktoré vedú k Lizavetě, avšak vedľa nich je komôrka, kam grófka vôbec nechodí a schová sa tam (Heřman). 

Lizaveta márne čaká, či Heřman príde. Po návrate z plesu sa dáma prezlečie do nočnej košele a snaží sa zaspať. Pretože ale trpí nespavosťou, ide si sadnúť k oknu a pozerá sa von. V tom vyskočí Heřman z úkrytu. Pokojne hovorí grófke, nech sa neľaká a prosí ju, či by mu povedala svoje tajomstvá. Dáma v šoku nemôže hovoriť a len sa naňho uprene pozerá. Heřman vytiahne pištoľ, vyhráža. Grófka stále pozerá. Zrazu sa zrúti na zem. Je mŕtva. Heřman tomu nechce veriť, ďalej sa jej pýta. Ale ona nezodpovedá. Spozná, že to len nehrá. Radšej odchádza za Lizaveta. Všetko jej povie. Ona sa rozplače, ale pomôže mu v úteku a dá mu kľúč od tajnej chodby, ktorá vedie za hraběnčiným izbou.

Tri dni potom sa koná pohreb. Heřman nemá úplne čisté svedomie, tak sa tam tiež odhodlal ísť, aby si vyprosil odpustenie. Keď pristúpil pri poslednom rozlúčení k mŕtve, zdalo sa mu, že na neho mrkla a zvalil sa na zem.

Po návrate domov sa mu zjavil duch starej grófky. Povedala, že hoci nerada, má prikázané mu prezradiť to tajomstvo. Povedala tri karty, na ktoré vyhrá – trojka, sedma a eso. A tiež podmienku, že si musí vziať Lizaveta Ivanovna, aby mu odpustila. Od tej chvíle vo všetkom videl tieto tri karty.

Heřman sa spoločne s Narumovem vypravil do Moskvy za bohatými hráčmi. Hral proti ich predsedovi. Prvý večer vsadil svoje úspory na trojku – vyhral dvojnásobok. Ďalšie večer vsadil všetko na sedmu – opäť vyhral raz toľko. A tretí večer za hojnej účasti divákov všetky peniaze stavil na eso – alebo si to aspoň myslel. Keď padla táto karta, chcel si vziať vyhrané peniaze, Čekalinskij ho však upozornil, že stavil miesto na eso na pikovú dámu. Heřman sa na ňu pozrel. Zdalo sa mu, že sa na neho z karty uškrnula a mrkla grófka.

Heřman sa z toho zbláznil. Sedí v obuchovské nemocnici v izbe číslo sedemnásť a stále si hundre: “Trojka, sedma, eso! Trojka, sedma, dáma! … ”

MIESTO, DOBA DEJE:

Rusko – 18.storočia

JAZYK A ŠTÝL:

Puškin sa vyjadruje bez zbytočných príkras, jazyk je zrozumiteľný, zrozumiteľný a ľahko dostane čitateľa do prostredia vtedajšej vyššej spoločnosti. Typickým pre romantizmus je vzletne opis emócií, ktoré chová Lizaveta Ivanovna. Dlhé pasáže sú venované konfliktu medzi spoločenskými konvenciami a túžbami srdca. Popis prostredia je skôr striedmy, autor sa v takýchto situáciách sústredí skôr na dialógy, ktoré sú mnohokrát obdarené knižnými tvary slov, zachovávajúc si tak punc starodávnosti.

CELKOVÁ CHARAKTERISTIKA

Mierne kriticky ladená novela z prostredia vyššej ruskej šľachty nás príjemným spôsobom nechá nahliadnuť do zákutí vtedajšej ruskej spoločnosti. Hlavné zápletka – kartová hra – nás nechá chladnými vďaka svojej miestami až mystické tajuplnosti. Tajomstva staré grófky, ktoré nakoniec chtivého Hermana dovedie až na scestie, skvele sprevádza jemnú satiru vtedajší ruskej vrstvy. Ide o krátku novelu s výraznou pointou. Dielo sa dočkalo mnohých filmových variácií, alebo filmových spracovaní.

Tematiky:

– celkové téma: nenásytnosť človeka, túžba po peniazoch

– hlavná téma: kartová hra a život Hermana

– vedľajšie téma: grófka

KOMPOZÍCIA:

– čas: chronologicky; retrospektívne napr. .: rozprávanie o Tomského babičke – grófke

– priestor: dej sa odohráva v Rusku, na bližšie neurčenom mieste

– pomery medzi témami: gradácie (Heřmanova nenásytnosť je čím ďalej, tým väčšie); pointovanie (nakoniec všetko prehrá – najzávažnejšie motív na konci); kontrast (nevinná Lizaveta X nenásytný Heřman)

JAZYK:

– prozaický (neveršovaný), spisovný jazyk, ale objavuje sa reč kartových hráčov

– er forma

– reč má podobu predovšetkým dialógu

ZAUJÍMAVOSTI:

Puškinovo tvorba inšpirovala Petra Iľjiča Čajkovského k operám Eugen Onegin a Piková dáma. Kniha bola aj sfilmovaná. Svojim dielom vytvoril Puškin základy modernej spisovnej ruštiny.