Sen noci svätojánskej (rozbor knihy)

Sen noci svätojánskej (rozbor knihy) 

Kniha: Sen noci svätojánskej

Autor: William Shakespeare

AUTOR

• * 1564, Stratford-upon -Avon
• anglický herec, básnik a dramatik
• v 18 rokoch sa oženil s Anne Hathawayová; dcéra Susannah, dvojčatá Hamnet a Judith
• krátko po narodení dvojčiat sa sťahuje do Londýna, kde začína jeho tvorba
• hral v spoločnostiSlužobníci lorda komorníka, s ktorými v roku 1600 postavil divadlo Globe
• okolo roku 1613 sa vracia späť do Stratfordu
• † 1616, Stratford-upon -Avon

DIELO

• dodnes sa vedú spory o autorstve jeho diel;ako možní autori alebo spoluautori sú uvádzaní Christopher Marlowe, Francis Bacon, či Edward de Vere
• ďalšie spory sú tiež vedené o Shakespearovej možnej bisexualite (ktorej náznaky možno nájsť v Sonety)
• písalblankversom (jambický 5-stopý verš)

Poézia: Sonety

Drámy: možno rozdeliť do troch kategórií

– komédia: raná tvorba, využíva motívy zámen osôb, časté sú postavy silných žien

Skrotenie zlej ženy, Dvaja muži z Verony, Sen noci svätojánskej, Kupec Benátsky, Mnoho kriku pre nič, Ako sa vám páči, Večer trojkráľový

– historická drámy: inšpirácia antikou či anglickú históriou

Richard II., Richard III., Jindřich VI., Henrich VIII.

– tragédie: životné sklamanie, najmä po smrti syna Hamneta

Rómeo a Júlia, Julius Caesar, Hamlet, Othello, Macbeth, Kráľ Lear, Coriolanus

Rozprávky: Búrka, Zimná rozprávka

Sen noci svätojánskej

• hra napísaná v 1595
• dráma, komédia
• členené na päť rokovaní, ktoré sa ďalej delia na jednotlivé scény

Miesto a čas deja:

• Atény o prvomájové noci (anglický názov “AMidsummer Night ‘s Dream “- stredo-letná noc, odkazuje k obdobie medzi 1. májom a 31. júlom, nie konkrétne na 24. jún) 

Postavy

• Theseus:Vojvoda Atén, zasnúbený s
• Hypolita:Kráľovná Amazonek, zasnúbená
• Lysandr:Hermiin nápadník, vo všetkom sa vyrovná Demetriovi dávajú všetci, až na vôli otca.
• Hermia:Zamilovaná do Lysandra, sľúbená Demetriovi dávajú všetci.
• Demetrius:Predtým sa nahováral Helene, potom si ho Hermiin otec vybral pre dcéru.
• Helena:zamilovaný do Demetria, než spoznal Hermia, dvoril sa jej.
• Klbko:Jeden z hercov, trochu nafúkaný
• Oberon:Kráľ elfskej ríše, momentálne v spore so svojou pani.
• Titania:Kráľovná elfskej ríše, kráľ sa na ňu hnevá kvôli chlapcovi, o ktorého sa ona stará.
• Puk:Sluha Oberon, potmehúdsky, veselý škriatok.

Dej

Pár dní pred svadbou Thesea a Hypolita si Lysandr a Hermia dohovárajú schôdzku v lese, odkiaľ chcú utiecť. Hermia sa zverí Helene a tá všetko prezradí Demetriovi dávajú všetci, lebo chce jeho šťastie a Hermia je mu po práve zasľúbená.

V lese, kde Lysandr a Hermia táborí, zrovna cvičí aj miestny zbor hercov – ochotníkov na Theseovu svadbu. V tú dobu si tiež Titania rozhnevá Oberon, ktorý vyšle svojho sluhu Puka, aby vykonal jeho pani malý žartík. Má spiace Titaniu potrieť viečka špeciálny šťavou, ktorá spôsobí, že po prebudení sa kráľovná elfov zamiluje do prvého, koho uvidí. Puk má tiež napraviť Demetria, aby sa zamiloval do Heleny, avšak omylom potrie viečka i Lysandrovi – a obaja uvidí Helenu. Titania sa zamiluje do klbka, herca s somárov hlavou. Keď takto blaznie, je pre Oberon ľahké vymámiť z nej chlapca, ktorý mu bol dlho tŕňom v oku.

Hermia je nešťastná, jej láska ju nechce a uráža, Helena je z náhlej pozornosti zmätená a všetko vníma ako nejapný žart. Štvorica sa vášnivo háda, debata prerastá v súboj Lysandra a Demetria. Je ale už neskoro v noci, postupne všetci zaspávajú. Puk na Oberonova želanie odčaruje Lysandraa kráľovnú, hoci mal z celej situácie ohromnú srandu.

Nad ránom je nachádza knieža a Hypolita; Demetrius sa verejne vzdá nároku na Hermia, aby mohol byť s Helenou. Aj Klbko sa vracia od Titania. Všetci sa domnievajú, že predchádzajúca noc bola hrozným snom.

Oslavuje sa nie teda jedna, ale hneď tri svadby: Theseova a Hippolytina, Lysandrova a Hermiina, Demetriova a Helenina. O zábavu sa starajú herci, ktorí nacvičila rozvláčny stručnú, preveselou tragédiu o Pyramovi a Thisbě.

Rozbor

Téma: vzdor proti nariadením

Motívy: svadba, omyl, herecká spoločnosť, elfovia a víly

Trópy a figúry:

• -rečnícka otázka
• -synekdocha
• -metafora (ruža v tvárach zvädnuté, kropaje z perál – rosa, kovovýjazyk – zvon)
• -personifikace (luna zíza, starec mráz chodí po kraji, more počúva)
• -přirovnání (Amor je ako dieťa)
• -hyperbola (do pekla ako do neba)
• -epizeuxis
• -synestezie (voňajúce slova)
• -apostrofa (Ó tie múry krásna, spanilá)
• -oxymorón
• -asyndeton
• -záměna slovosledu
• -aliterace
• -epifora
• -alegorie 

Jazykové prostriedky:

• -blankvers
• -zámena cudzích slov pre vtipné vyznenie (impotentný pamäť)
• -lascívni vtipy a piesne
• -súčasťou je hra v hre –rozvláčne stručná, preveselá tragédie o Pyramovi a Thisbě (inšpirácia Ovidiovými PREMENY)

Kompozícia: chronologická 

Inšpirácia: Antika

• Hekaté- podľa povestí čarodejnice, Puk o nej hovorí v súvislosti s elfie láskou ku tme
• inšpirácie
• Theseus- aténsky vládca známy z mýtu o Minotaurovi, kde mu pomohla Ariadna, ktorej sľúbil manželstvo a neskôr ju zanechal na Naxe (Oberon Titaniu obviňuje, že to bolo kvôli nej); Geoffrey Chaucer vo svojich Canterburských poviedkach líči Thesea ako chrabrého hrdinu, ktorý dobyl kráľovstvo Amazonek a ich kráľovnú Hypolita si vzal za ženu; Hippolytos bolo tiež meno Theseova syna z manželstvo s Amazonkou Antiopou
• Zlatý somár (LuciusApuleius) – premena klbka v osla; v Zlatom oslovi bola premena trest za zvedavosť a účasť na čarodejníckych obradoch, tu zrejme za klbkový márnivosť a sklon k poučovanie
• Premeny (Ovidius) – odtiaľ si Shakespeare vzal príbeh oPyramovi a Thisbě a meno Titania, ktoré Ovídius používa pre bohyňu Dianu
• cez početné inšpirácie je táto hra jednou z troch, ktorá nemá zistiteľnú literárne predlohu

Zasadenie diela do kontextu

Autorova tvorba

• jedno z raných diel
• prvky typické pre Shakespearovej komédie: zámena postáv, zamilované dvojice, ženy, ktoré sa neboja mužov, šťastný koniec 

Svetová tvorba

-umelecký smer: renesancia

-filozofie: humanizmus

• -Anglie: alžbetínskej doba;Christopher Marlowe
• -Taliansko:Niccolo Machiavelli (Vladár), Dante Alighieri (Božská komédia), Francesco Petrarca (Sonety Laure)
• -Francúzsko: Francois Villon (Balady; predchodca prekliatych básnikov), Michel de Montaigne (tvorca esejí)
• -Nizozemí: Erazmus Rotterdamský
• -Španielsko: Miguel Cervantes (Don Quijote),Lope de Vega