Kniha: Stepný vlk
Autor: Hermann Hesse
Literárny druh: stredná epika
Literárny žáner: román
Literárna smer: psychologicko-filozofická próza
Rok vzniku diela: 1927
Rok vydania: Surhkamp Verlag v roku 1961
Prekladateľ: Vlastislav Slezák
Autor – Herman Hesse (1877 – 1962)
Diela:
Okolnosti vzniku diel:
Hermann Hesse sa v tomto diele vteľuje do postavy stepného vlka, ktoré nesie meno Harry Haller. stotožnenie s hlavnou postavou si môžeme všimnúť napríklad v úryvku, kde sa H. Haller baví s Hermine o novinovom článku, ktorý autor skutočne napísal. Dielo spracováva Hessovi úvahy o ľudskej duši a jej rozpoltenosti. Autor popisuje základy osobnosti a súboj vo vnútri človeka medzi pudy (stepným vlkom) a duchom (Harry). Súčasne sa autor zaoberá aj otázkou ako žiť v dnešnom svete a či má vôbec ďalej pokračovať s týmto životom.
Harry Haller – hlavná postava
Hermína (podoba mena autora)
Marie – milenka Harryho
Pablo
Harry Haller je podivný muž, ktorý sa prenajme v jednom meste byt. Dostáva sa na okraj spoločnosti, je sám a je presvedčený, že jeho duša je rozpoltená na stepného vlka a Harryho. Cez deň nachádza zaľúbenie v čítaniu a klasickej hudbe, v noci sa však potuluje po meste a premýšľa nad životom, nad tým aký zmysel má viesť taký život a či nie je lepšie zomrieť. Harry je veľmi zdieľané človek, je veľmi duchovne založený, ale všetko nasvedčuje tomu, že trpí poruchou osobnosti, a to schizofréniou. Po túlania po meste sa náhodou dostane ku trakátu o sebe samom. Po tom čo spôsobí poprask pri večeri s jedným profesorom a jeho ženou je rozhodnutý ísť domov a zabiť sa.
Pri ceste domov však zablúdi do hostinca, kde sa zoznámi s Hermína. Spriatelí sa a on tak nájde tak nový zmysel života. Ona ho učí tancovať, počúvať jazz a ukazuje mu všedný život. Hermína mu potom povie, že v ňom chce prebudiť lásku, ale za toto chce, aby ju nakoniec zabil. Na jednom večierku ho potom zoznámi s Pablom a Máriou. Mária sa pre neho stáva stelesnením rozkoše. Aj keď je to len prostá dievča, vie niečo čo Harry nie. Vie milovať a učí to Harryho. Harry tak žije život, ktorý doteraz nepoznal. Hermina potom pozve Harryho na ples. Keď tam Harry príde, je najskôr znechutený, pretože je to ples maškarný a on nemôže nikoho nájsť. Nakoniec nejde Hermínu a pretancuje spolu zvyšok noci. Konečne sa do nej Harry zamiluje.
Román tak putuje to záveru a to vrcholí v Magickom divadle, kde je Harry pozvaný spoločne s Hermína Pablom. Harry sa musí najskôr pomocou zrkadla zbaviť vlka a potom putuje po divadle. Divadlo má plno dverí a každé dvere predstavujú inú časť Harryho osobnosti. V posledných dverách “Ako sa zabíja láskou” nachádza Harry nahú Hermínu a Pabla spiace po milovaní na zemi. Harry prebodáva Hermionou nožom. Do tejto miestnosti potom vstúpi Mozart, s ktorým vedie rozhovor o jeho činu. Harry konečne chápe podstatu čarovného divadla a chce začať “hrať znova”. Harry si totiž uvedomí, že smrť nie je jediným riešením a je schopný sa liečiť, chce doslova “hrať znova” a tým končí celá kniha.
Jazyk: spisovný
Forma: ich -formy
“Som stepné vlk a stepí pobehujem,
zasypaný snehom
leží svet,
z brezy odlieta havran a som sám,
zajačika, srnky nikde nevidieť.
A srnky ja mám toľko
rád,
keby som len dostal jednu!
Vezmem ju do rúk, k papuli ju zdvihnem,
to je to najkrajšie na svete
snáď.
Ako by som si zo srdca doprial tej spanilosťou,
hlboko hrýzol v tom nežnom tele,
jej červenej
krvi sa napil do sýtosti
a potom celú noc vyl osamelo.
Aj zajačik by pre mňa dosť už bolo,
tak sladko
chutí to teplé mäso v nočnom lese –
ach, vari už ma všetko opustilo,
čo do života trochu radosti nesie?
Poriadne vidím už ťažko
i chvost šedivejú mi,
dávno má žena v hrobe leží.
A tak sa túlam
so sny svojimi,
o srnkách, zajac si nechám zdať,
zimný nocí počujem vietor viať,
ani sneh moju
pálčivú smäd neukojí,
diablovi ústrety nesiem úbohú dušu svoju. “