Strašidlá (rozbor knihy)

Strašidlá (rozbor knihy) 

Kniha: Strašidlá

Autor: Henrik Ibsen

Literárny druh a žáner

Dráma, tragédia

Miesto a doba deje

Dej sa odohráva na nórskom vidieku v autorovom súčasnosti (2. polovica 19. storočia).

Vzťah názvu diela k textu

Prízraky sú oživenú minulosťou, ktorá skrýva istá tajomstvo, postupne vyplývajúce na povrch a ovplyvňujú prítomnosť.

Dej

• zoznámenie s postavami: slúžka Regina Engstrandová, stolár Engstrand, Helena Alvingová, Osvald Alving, pastor Manders
• Helena Alvingová, vdova po komořím Alvingovi, chystá otvoriť detský domov pomenovaný na jeho pamiatku.V rovnakom čase sa vracia domov z Paríža jej syn Osvald, Na večeru príde tiež rodinný priateľ pastor Manders, ktorý všetko všetko okolo domova formálne zariaďuje a pomáha pani Alvingové. Ešte pred večerou sa začnú otvárať staré rany.
• Dozvedáme sa, čo sa odohralo ešte pred Osvaldovým narodením.Pani Alvingová, zúfalá zo života s mužom, ktorého si vzala pre peniaze a ktorý si manželské spolužitie predstavoval inak ako ona, utiekla k rodinnému priateľovi pastorovi Manders. To bol jediný človek, ktorému verila, a navyše ho milovala. Ale Manders ju poslal späť za manželom.
• Pani Alvingová sa teda k mužovi vrátila, podriadila sa názoru, že žena, ktorá raz vstúpila do manželstva, z neho nemá právo odísť.Rozhodla sa žiť v lži. Osvalda už ako malého chlapca poslala do cudziny, aby ho uchránila pred vplyvom jeho otca – opilca a samopašníkov.
• V záveru 2. dejstva je odhalený pôvod Reginy, ktorá je oficiálne dcérou stolára Engstranda, ale v skutočnosti bol jej otcom komorník Alving.
• Sirotinec zhorí ešte pred otvorením.Vinníkom je Engstrand, ale obvinia Manders a ľsťou ho donúti, aby financoval jeho útulok pre námorníkov.
• Osvald a Regina v sebe nachádzajú zaľúbenie, čo pani Alvingovou prinúti zbaviť Osvalda ideálov o otcovi, ktoré v ňom sama listy živila.Šokovaná Regina odchádza “využiť svojej mladosti” bez ohľadu na možné dôsledky.
• Osvald sa matke zverí, že je ťažko chorý a pre všetky prípady má morfium.Hra končí Osvaldovým záchvatom, po ktorom sa z neho stane apatická troska, “živá mŕtvola”. Jeho matka rieši dilemu, či sa o dementneho syna ďalej starať, alebo mu pomôcť zomrieť.

Kompozícia

3 dejstvo, dodržané tri aristotelovskej jednoty: dejiskom celého príbehu je len salón v dome pani Alvingové, dramaticky zovretý dej (iba 5 postáv) odohrávajúci sa počas jediného dňa

Charakteristika hlavných postáv

Hlavnou hrdinkou je Helena Alvingová, ktorá bola v manželstvo odsunutá “na druhú koľaj”, musí znášať nezáujem, ľahostajnosť a opovrhnutie svojho manžela, dávajúceho prednosť bujarým pitkám a domácim slúžtičkám pred vlastnou manželkou. Pani Alvingová žije vo svete ilúzií a pretvárky, ktoré ale zodpovedajú spoločenským pravidlám, morálke, tomu, čo sa “sluší a patrí”. Proti týmto veciam sa pôvodne chcela vzoprieť, napriek tomu sa však po Mandersově naliehanie vracia späť k manželovi a tieto zákony spoločnosti prijíma a žije v domove “len naoko”, teda v predstieranie a vo lži. 

Rozhodla pre lož za každú cenu miesto možná kruté a pre mnohých neprijateľné pravdy. Keby však kedysi svojmu rozhodnutiu splnila, ušetrila by sebe (a nakoniec aj Osvaldo) mnohé nepríjemnosti. Až po Alvingově smrti si jeho žena vytvorila svoje vlastné názory na život, v ktorých sa neobzerala na pastora Manders ani na spoločenské zákony, ktoré on tak tvrdo presadzoval (vyčíta jej, že je voľnomyšlienkarka a že schvaľuje život v hriechu).

Pastor Manders mal možnosť stať sa mužom číslo jedna v živote pani Alvingové, k čomu však nemal dostatok odvahy, zostáva teda v pozíciu akéhosi rodinného priateľa. Síce nie je zlý, ale nestály vo svojich názoroch a myšlienkach a zbabelo podliehajúce nezmyselným predsudkom a konvenciám.

Hlavné myšlienky a témy

• Hlavnou témou tejto hry je, či sa človek dokáže vyrovnať s dôsledkami svojich rozhodnutí, alebo či sa nimi nechá neustále prenasledovať, či ich bude neustále ľutovať, ak sa spreneveril svojim názorom.
• Dramatik inštitúciu manželstva, poukazuje na pretvárku, faloš a pokrytectvo, k ktorej sa manželia pred okolitým svetom uchyľujú, aby zachovali zdanie normálnosti a šťastného, fungujúceho zväzku, ktorý je (alebo minimálne ženu) v skutočnosti spútava, obmedzuje a ničí.
• Ibsen (ústami svojej postavy) obhajuje voľnú lásku a pripúšťa, že “neposvätený” zväzok môže byť nakoniec šťastnejší a lepší ako manželstvo plné falše, ktoré sa prehnane obzerá na spoločenské konvencie.
• Ibsen je tiež jedným z prvých autorov, ktorý nastolil tému incestu, eutanázie a motív postihnutia pohlavnou chorobou.

Jazykové prostriedky

Dráma je napísané prózou. každá z postáv hovorí podľa svojho vzdelania a sociálnej príslušnosti (stolár Engstrand x pastor Manders). Jazyk má nepopierateľnú charakterizačné funkciu – v Prízrakoch je to snáď najvýraznejší v postave slúžky Reginy, ktorá sa začne učiť po francúzsky vo vidine spoločnej cesty s Osvald do Paríža, a francúzska slová teraz hojne používa aj v bežnej reči, často aby dala najavo nadradenosť a povýšenosť voči svojmu otcovi.

Literárne kontext

Henrik Ibsen bol nórsky dramatik, realista. V tomto diele sú zrejmé aj prvky naturalizmu (vplyv dedičnosti – Osvaldová choroba). Námetovo má táto hra blízko ku staršej Ibsenovej hre Nora (Domček pre bábiky). Ibsen chcel ukázať divákom, ktorí protestovali proti Norin odchode od rodiny, ako by mohla hrdinka dopadnúť, keby sa riadila tým, čo sa “robí”, a nie vlastným rozumom.