Miguel de Cervantes SAAVEDRA
- považovaný za zakladateľa novodobého románu
román Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha
- patrí do obdobia tzv. „zlatého veku“ španielskej literatúry
žáner: všetky existujúce formy románu: paródia na rytierske romány
utopický román
dobrodružný román
pikareskný román
kompozícia: 2 časti
dej: Chudobný, takmer 50-ročný španielsky šľachtic Quijano z kraja Mancha v mladosti vlastnil pozemky, ktoré postupne odpredával, aby si mohol kupovať rytierske romány. Jeho mánia zašla tak ďaleko, že mu „vyschol mozog„ a rozhodol sa stať potulným rytierom.
Svoju chudú zúboženú kobylu pomenoval Rocinante, zmenil si meno na Don Quijote de la Mancha, nechal sa pasovať za rytiera /krčmárom/, vyberie si dámu svojho srdca, v mene ktorej chce konať hrdinské skutky – gazdovské dievča, ktoré premenuje na Dulcineu z Tobosa a nájde si zbrojnoša – sedliaka Sancha Panzu. Je pripravený ísť do sveta, aby podľa vzoru románových rytierov naprával krivdy a konal hrdinské skutky. Do cesty sa mu stavajú prekážky, ktoré on vidí skreslene: veterné mlyny sú preňho obri, stádo oviec je nepriateľské vojsko, dedinské krčmy sú hrady. Jeho reakcie na ne pôsobia komicky a končia spravidla buď výpraskom, alebo zosmiešnením. V závere sa vracia domov chorý, vrátil sa mu rozum a v závete odkázal celý majetok neteri pod podmienkou, že sa nevydá za človeka, ktorý číta rytierske romány. V jeho činoch pokračuje Sancho Panza.
-predstavujú typy:
Don Quijote – typ komický i tragický, blúznivec odtrhnutý od reality, ale svojou nefalšovanou ušľachtilosťou, hrdinstvom a túžbou po ideáli vzbudzuje úctu
- nastavuje zrkadlo spoločnosti, ktorá tak vyznieva smiešne a chamtivo
Sancho Panza – typ „zdravého rozumu“, praktický, jednoduchý, uzemňuje svojho pána, nakoniec sa „donkichotstvom“ sám nakazí.
ustálené slovné spojenia:
rytier smutnej postavy = rojko
boj s veternými mlynmi = márna snaha, námaha
donkichotstvo = márna snaha skrytá za šľachetný úmysel, ale pôsobiaca smiešne