Cid – Pierre Corneille
Pierre Corneille – Cid
žáner: tragédia
miesto: španielske mesto Sevilla
čas: polovica 11. stor.
téma: vnútorná rozorvanosť hrdinu: rozhodnúť sa pre lásku alebo česť a povinnosť
kompozícia: 5 dejstiev
Postavy:
Don Rodrigo =Cid, Jiménin milý
Jiména– milujúca žena a dcéra
Don Diego – otec Rodriga
Don Goméz – gróf, otec Jimény
Don Fernando – kastílsky kráľ, spravodlivý vládca, má pochopenie pre utrpenie a lásku Rodriga a Jimény
Elvíra – vychovávateľka Jimény
Leonóra – vychovávateľka infantky
Doňa Urraca – kastílska infantka, ľúbi Rodriga, ale vzdáva sa lásky kvôli rodine, postaveniu, vyhráva u nej povinnosť nad citom
Cid – Obsah diela
dej: Prostredníctvom rozhovoru Jimény s Elvírou sa dozvedáme, že Jiména je zaľúbená do Rodriga. Rodiny so vzťahom súhlasia, ale medzi Diegom a Gomézom vznikne konflikt (Goméz nie je spokojný s tým, že Diego bol poverený výchovou princa; má pocit, že to miesto by malo patriť jemu) a gróf dá Diegovi zaucho. Diego žiada syna, aby pomstil jeho česť.
Rodrigo sa ťažko rozhoduje (ak bude brániť česť otca, stratí lásku Jimény), ak sa nepostaví na obranu cti svojho otca, bude ním opovrhovať spoločnosť. Nakoniec vyzve do boja Goméza a zabije ho.
Jiména, hoci ľúbi Rodriha, požaduje, aby vrah jej otca bol potrestaný. Rodrigo odchádza bojovať proti Maurom, zvíťazí, získa titul Cid. Jiména stále trvá na treste.
Uskutoční sa súboj Rodriga so Sanchom. Víťaz získa Jiménu. Rodrigo víťazí, ale Jiména má stále pocit, že si ho nemôže vziať, lebo smrť jej otca nebolo potrestaná, tak jej kráľ dá rok na osušenie sĺz → zmierlivý koniec
Znaky klasicistickej drámy, kt. tu nachádzame:
- konflikt v mravnej oblasti: konflikt medzi láskou a povinnosťou, citom a cťou (pri Rodrigovi – očistiť česť otca ↔ Jiménina láska;
Jiména – bojovať za to, aby bola otcova smrť potrestaná ↔ láska k Rodrigovi)
- uprednostnenie rozumu pred citmi, víťazí tu česť (Rodrigo nakoniec vyzve Goméza do boja)
- tragédia – hrdinovia sú šľachtici; dej zdôrazňoval konflikt medzi láskou a povinnosťou, ukončil ho kráľ (zásah kráľa)
- Corneille v tom diele nedodržal jednotu času a nedodržal ani záver – záver, je tu totiž zmierlivý, má tragikomický charakter, čím porušil pravidlo uplatňujúce sa v dráme v období klasicizmu, ktoré nepripúšťalo prelínanie žánrov
- postavy sú tvorcami svojho osudu