Hájnikova žena rozbor
Pavol Országh HVIEZDOSLAV
- predstaviteľ 1. vlny slovenského realizmu
- priekopník sonetu v slovenskej literatúre (forma 446)
Hájnikova žena
žáner: lyricko-epická skladba
kompozícia
- vonkajšia: prológ /Pozdrav/, 15 spevov, epilóg /Zbohom/
- vnútorná: 1. expozícia /1.-4. spev/ - opis doby, prostredia, postáv. Zomrel starý hájnik Čajka, Miško sa uchádza o miesto v hájovni. Pán Villáni sa správa povýšenecky, ale do služby ho prijme. Miško sa oženil s Hankou a odchádzajú žiť do hájovne. Príroda víta mladú pani Čajkovú.
- kolízia /5.-8. spev/ - Hanke sa prisnil sen o tom, ako ju prenasledovala obluda. Sen je predzvesťou niečoho zlého. Artuš Villáni si všimne mladú Hanku v kostole. Artuš prekvapí Hanku v lese, dobýja sa do horárne, Hanka sa zamkne a Artuša nepustí dnu. Miškovi o tom nepovie.
- kríza /9. spev/ - Páni zorganizujú poľovačku na jelene. Artuš prikáže Miškovi prenasledovať desatoráka. On ide do hájovne. Hanka ho v obrane svojej ženskej cti zabije. Miško berie vinu na seba.
- peripetia /10.-11. spev/ - Miško je vo väzení, Hanka žije u rodičov. Pomätie sa, po roku vtrhne do súdnej siene a prizná sa.
- katastrofa /12.-15. spev/ - Miško zachráni život starému Villánimu , ktorému koč unáša rozvodnená rieka. Ten mu odpúšťa. Hanke sa narodí syn Janko a pomätenie pominie.
- dej dopĺňajú opisy prírody /predznamenáva udalosti/, piesne malinčiarok, básnikove reflexie
miesto: hájovňa na Podvŕši
čas: 1 rok /od smrti starého Čajku, po narodenie Miškovho a Hankinho syna/
téma: Príbeh lásky obyčajných dedinských ľudí
idea: Kritika morálneho úpadku zemianskej vrstvy a vyzdvihnutie sily, cti, odvahy a statočnosti obyčajného dedinského človeka
postavy: Miško Čajka = sloboda, voľnosť,
- čistý, úprimný, statočný, priamy, milujúci
Artuš Villáni = dravec
- egoista, zhýralec, nevie prijať odmietnutie, demoralizovaný zeman
kontrasty: svet chalúp ↔ svet kaštieľov
ľud ↔ šľachta
symbolika: lov na jeleňa === lov Villániho na Hanku
jazyk: apostrofa /oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu, autor vyjadruje citový vzťah k tomu, čo obdivuje/ „Pozdravujem vás, lesy, hory
z tej duše pozdravujem!“
elipsa /výpustka/ No nič to: tu zas malín čas!
Čo nohy mladé – všetko na ne!
novotvary: komoňa, skoknul, mrk, snul.....