Zóny pre každého študenta

Demokrati - Janko Jesenský

Demokrati - Janko Jesenský 

Stručný životopis:

Narodil sa v Martine. Pochádzal s tej istej rodovej línie ako Ján Jesenius. Študoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kežmarku, Prešove, Klužove. Povolaním bol právnik. Pôsobil v slovenskom malom mestečku Bánovce nad Bebravou. Bolo to typické slovenské malomesto so všetkými znakmi malomeštiakov (faloš, pretvárka, závisť, klebetenie, honba za majetkom, ...). Pôsobil aj v štátnych službách. Svojim politickým presvedčením bol demokrat a mal silné protifašistické cítenie. zomrel v Bratislave a pochovaný je v Martine.

Jesenský písal aj poéziu aj prózu. Jeho prvou básnickou zbierkou sú Verše v r. 1905. Sú to básne s ľúbostnou tematikou, ale aj básne príležitostné. Básnik chápe lásku ako prirodzený cit.

Ďalšou básnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia – sú tu básne sociálno-politické, národno-vlastenecké, ale aj básne ľúbostné a sú tu aj myšlienky z ktorých je jasné, že básnik zaujal kritický postoj cárizmu, ale vážili si ruskú klasickú literatúru a je vedúce osobnosti.

V medzivojnovom období básnik spracováva sčasti romantickú a sčasti impresionistickú motiváciu a je u neho viditeľný posun k realizmu.
Ďalšou básnickou zbierkou sú Verše II. Sú tu básne osobného aj spoločenského charakteru. Ďalšia zbierka má názov Po búrkach a autor tu vyjadril trpké sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v básni Mistríky zobrazil biedu ľudových vrstiev.

Ďalší pól Jesenského poézie tvoria príležitostné básne odbojovej poézie a básnik tu odcudzuje fašizmus, neľudské poriadky, nádej, že vojna skončí a teší sa, že sa vytvoria nové vzťahy medzi národmi. Básnik tu použil inotaje, symboly, ale aj realistické výrazové prostriedky.

Sú to: Proti noci, Čierne dni, N zlobu dňa II, Reflexie, Jesenný kvet, Pieseň poddaných.

Próza: Malomestské rozprávky, Demokrati

Hlavné postavy: Ján Landík, Hanka, Dubec

Dej:

Autor sa pozerá kritickými očami na malomestské pomery a zacieľuje svoju pozornosť na viaceré postavy z úradníckych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politickú moc. Pekne tu opísal voľby, lebo sám dobre poznal toto prostredie ako právnik. Satiricky opisuje vysoké úradníctvo. V tomto románe vrcholí vývin Janka Jesenského ako prozaika. Ján Landik - komisár v starom meste spolu s mäsiarom Tolkošom chcú založiť spolok „Rovnosť".

Chcú, aby si boli všetci rovní a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otázku riešia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolkoš chodil vyprevadiť Hanu, ktorá k nemu chodí po mäso a veľmi sa mu páči. On by s ňou aj chodil, ale hanbí sa, lebo Hana je obyčajná kuchárka. Landik sa rozhodne, že on bude týždeň vyprevádzať Hanku domov, keď pôjde od mäsiara a Tolkoš mu prisľúbi, že nebude žiarliť.

Zo začiatku sa Landik hanbí chodiť s kuchárkou a to preto, že sa bude smiať celé mesto. Raz ich stretne aj Landikov šéf. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapáči, požičia jej knihy a ostáva ju odprevádzať i naďalej. Tolkoš napriek sľubu, ktorý dal Landikovi, začína žiarliť a šíriť klebety. Landik sa tým dostáva do nepríjemnej situácie. Ani jeho matke sa Hanka nevidí vhodnou ženou pre syna. Aby zabudol na svoju lásku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv zaľúbi a nakoniec sa dostáva do konfliktu so sesternicou Žofkou a jej nápadníkom statkárom Dubcom.

Kvôli tomu sa vracia domov. Jeho láska k Hanke sa však upevnila. Okresný náčelník Brigantík si dá predvolať Landika a vyčíta mu, že chodí so slúžkami. Landik mu však taktne pripomenie pôvod jeho manželky a ten sa ho radšej rozhodne prepustiť. Súčasne však pošle po Tolkošovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom žiada o preloženie komisára Landika. Prezident sa však po porade so svojim radcom Hrnčiarikom rozhodne preložiť Landika až vtedy, keď dostane list od Rozvalida, u ktorého Hanka pracovala. Landik odchádza do Bratislavy, kde náhodou dostane za úlohu privítať maharadžu.

Landik za pomoci Želky všetko pripraví, no privítanie sa neuskutoční. Keďže však dali správu do novín už predtým, Landik získal veľký úspech a tým sa dostáva sa do prezídia. Po príchode sa stretáva s advokátom Petrovičom. Ako významný funkcionár v orgáne strany má nadej na miesto vyslanca. Petrovič si získava popularitu rôznymi peknými rečami, chodí po dedinách, aby získal hlasy pre svoju stranu. V závere nakoniec vysvitne, že Hanka je dedičom otcovho majetku. Tým sa dostáva spoločensky vyššie. Stáva sa Landikovou manželkou, ktorý jej dáva prednosť pred Želkou. Želka sa má stať Hankinou macochou, lebo si ju chce zobrať Hankin otec.

Charakteristika:

Jan Landik: nebol bohatý ani šikovný, je predstaviteľom národne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne ideály, ostáva verný Hanke, je protipólom Petroviča

Hanka: nie je náhoda, že autor vybral za manželku hl. hrdinku slúžku - chce tým presadiť novy vzťah pánov k obyčajnému ľudu. Petrovič: protipólom Landika, je nositeľom chyb charakteru jeho triedy, pokladá sa za vzorného, rodinný život ma rozvrátený, naháňa sa za postavením

Dubec: predstaviteľ veľkostatkárov, vedie nemravný život, nestará sa o dcéru, stará sa o svoje pohodlie.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/2034-demokrati-janko-jesensky/