Zóny pre každého študenta

Otec Goriot

Zrod realizmu vo francúzskej literatúre je úzko spojený so Stendhalom, vl. menom Henri Beyle (1783 – 1842). Stendhal je majstrom prenikavej psychologickej analýzy, štylistickej skratky a jasnosti. Bol zásadným odporcom kvetnatosti štýlu. K jeho najznámejším dielam patria romány Červený a čierny, Kartúza parmská, Lucien Leuwen.

V diele Honoré de Balzaca (1799 – 1850) vrcholí realizmus vo francúzskej literatúre. Balzac mal celý život jedinú túžbu: stať sa spisovateľom. Rodina však nemala pochopenie pre jeho záujmy. Pod rôznymi menami písal romány na objednávku a jediným jeho cieľom bolo zbaviť sa dlžôb a stať sa slobodným, na nikom nezávislým spisovateľom. Dlhov sa však nezbavil do konca života a prepracovaný, uštvaný spoločnosťou a prácou predčasne zomrel.

Jeho Ľudská komédia obsahuje takmer sto románov a poviedok, ktoré sám Balzac rozdelil na tri časti: Štúdie mravov, Filozofické štúdie, Analytické štúdie.

Nosnými piliermi Balzacových Štúdií mravov sú romány Otec Goriot, Stratené ilúzie a Lesk a bieda kurtizán.

Otec Goriot 

Román Otec Goriot, jedno z najlepších diel Honoré de Balzaca, je obrazom chorobnej rodičovskej lásky a cynickej nevďačnosti detí voči rodičom. Otec Goriot, bývalý úspešný obchodník, celý život zhŕňal majetok, aby zabezpečil pokojný život svojich dcér, z ktorých jedna sa vydá za šľachtica a druhá za bankára. Ako sa však ukázalo, v manželstvách oboch dcér hrali rozhodujúcu úlohu peniaze a nie ľudské city. Goriotove dcéry nemajú vzťah k svojim mužom a manželská nevera sa im stáva celoživotným programom. Svojho otca poznajú iba natoľko, nakoľko môže financovať ich ľahkomyseľný, rozháraný život. Na smrteľnej posteli poznal Goriot krutosť svojich dcér a obľúbenému Rastignacovi adresuje trpké životné posolstvo: "Človek musí umierať, aby poznal, čo sú to deti! Vy im dáte život, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú." Otrasný je obraz pohrebu otca Goriota. Na poslednej ceste ho odprevádza iba sluha Christophe a študent Rastignac. Dcéry, grófka de Restaudová a barónka de Nucingenová poslali na pohreb iba prázdne koče s erbami.

Postavy
Otec Goriot - milujúci otec, obchodník s cestovinami
Anastasia de Restaud - grófka, dcéra Goriota
Delphine de Nucingen - barónka, dcéra Goriota
Eugéne Rastignac - študent, milenec barónky, priateľ otca Goriota
Pani Vauquerová - majiteľka penziónu
Vautrin - bývalý galejník, diabolský pokušiteľ
Bianchon - študent, Eugénov priateľ
Pani de Beauséant - vikomtesa, sesternica Eugéna

Obsah
Románom Otec Goriot vrcholí Balzacova tvorba 40-tych rokov. Balzac opustil fantastické, vymyslené deje a vracia sa k reálnemu životu. Kritizuje sociálne nedostatky a protiklady. V úvode románu nás autor oboznamuje s chudobným, špinavým penziónom pani Vauquerovej, kde obyvatelia jednotlivých poschodí predstavujú sociálne vrstvy nájomníkov. V penzióne sa odohráva príbeh nešťastného otca, ktorý pretavil všetky svoje city do lásky ku svojim dvom dcéram Anastasie a Delphine. Na začiatku románu vystupuje otec Goriot ako zámožný občan - mešťan. Býva v pekne zariadenej izbe, je bohatý, vážia si ho. Postupne však strieda poschodia, až končí ako najchudobnejší obyvateľ penziónu. Bohatstvo otca Goriota vyrástlo z biedy a sĺz chudobných. Za revolúcie sa nechal zvoliť náčelníkom štvrte, aby mohol lepšie brániť svoje obchodné záujmy. Potom včas vystihol blížiacu sa núdzu a zavčasu skúpil obilie a cestoviny, aby ich potom predal za desaťnásobnú cenu. Tento starý obchodník s cestovinami, manžel sedliackej dcéry, ktorú zbožňoval, vedel prelomiť spoločenské priehrady, vedel dobyť nedostupné svety. Zámožného otca Goriota však privedú na mizinu jeho dve dcéry.

Anastasie sa vydala za šľachtica, grófa de Restaud, druhá, Delphine si vzala bohatého bankára, pána de Nucingen. Boli to manželstvá uzavreté zo ziskuchtivosti a v oboch prípadoch sa končia neverou. Goriot nepokarhá dcéry za ich konanie, ale všetku vinu zvaľuje na zaťov. Ľudia pre neho neexistujú s výnimkou Rastignaca. Je to študent, ktorý zanechal v mestečku matku a dve sestry. Jeho sesternica, pani de Beauséant ho uvádza do vyššej spoločnosti. Mladý Rastignac si uvedomuje, že získať miesto v spoločnosti bankárov a maklérov môže iba bohatstvom a láskou. Rastignac si získal dôveru pani de Restaud a de Nucigen. Dozvedel sa, že život bankára je skromnejší ako predpokladal.

Otec Goriot sa necháva okrádať svojimi dvoma dcérami. Aby im zaistil miesto na výslní v najlepšej spoločnosti, postupne predáva svoj majetok. Otec Goriot si veľmi obľúbil mladého Rastignaca, pretože miloval jeho dcéru. Kvôli nej sa vzdal štúdia, aby mohli spolu navštevovať opery. Takýto ľahkomyseľný život sa nepozdáva Vautrinovi. Tento bývalý trestanec vystupuje v penzióne ako obľúbený a zámožný občan. Je to človek ohromnej energie, ktorý vie veľa o živote a ešte viac o svete intríg. Pozná zákony kapitalistickej spoločnosti, ale nebojuje proti nej, snaží sa ju podrobiť. Ide chladnokrvne vpred, neodradia ho ani zločiny. Navrhne Rastignacovi inú cestu k bohatstvu. Cestu cez zločin. Rastignac sa mu ubráni aj vďaka svojej naivnosti a vidieckej ťažkopádnosti, ktorou pomalšie chápe zlo a so strachom sa díva, ako až treba klesnúť, aby si človek zaistil miesto hore. Posledné scény románu sa odohrávajú v paláci pani de Beauséant a v izbe otca Goriota. Slávnostný ples u pani de Beauséant je po sklamaní v láske jej posledným plesom na rozlúčku s parížskym svetom. Zatiaľ, ošetrovaný Eugénom, úbohý otec Goriot umiera. Veľmi nešťastný a trpiaci hovoril namáhavo hlasom podfarbeným hnevom:" Neprídu. Ani jedna. Človek musí umrieť, aby poznal čo sú to deti.. Ach priateľ môj nežeňte sa, nemajte deti! Vy im dáte deti, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú."

Anastázia nakoniec predsa prišla. Vtedy však už otec zápasil so smrťou v agónii. Pohreb otca Goriota bol ako pohreb jedného z najposlednejších bedárov. Takto sa končí život otca Goriota, ktorý ľúbil svoje dcéry po celý život a urobil pre ne všetko.

Hlavná myšlienka
Tragédia meštiaka Goriota je svedectvom o morálke spoločnosti, v ktorej moc peňazí narušila najzákladnejšie ľudské vzťahy. Autor útočí na ľudské city, ktoré sú aj v tých najdôležitejších situáciách tlmené vedomím, že len úspešní ľudia sú naozaj ľudia.

Taký bol vo francúzskej spoločnosti príkaz doby. Dielo je zároveň neľútostnou kritikou spoločenských pomerov i upevňujúceho sa kapitalizmu.

Hodnotenie postáv
Otec Goriot - je to nezabudnuteľný typ obetavého otca, ktorý nachádza zmysel svojho života

v spoločenskom vzostupe svojich dcér v prepychovom živote vysokej parížskej spoločnosti. Bol veľmi sporivý a zručný, vyznal sa skrátka vo všetkom. V tomto románe Balzac analyzuje tragiku ľudskej vášne, bezhraničnej otcovskej lásky, schopnej najväčšej obete pre svoje dcéry. Hoci je stelesnením bezhraničnej lásky, predsa možno badať, že jeho charakter nie je celkom čistý, pretože kladie dôraz na nízke ľudské ciele a hodnoty.

Delphine a Anastasie - dcéry otca Goriota, sú nakazené nízkou morálkou spoločnosti. Hoci nie sú voči otcovi bezcitné, ich city prerastajú a utláčajú nepísané spoločenské zákony, ktoré im bránia priznať sa

k vlastnému otcovi.
Eugéne de Rastignac - študent, ktorý je v jadre citlivý a dobrý, ale spoločenské pomery ho zmenia natoľko, že si zvolí cestu postupu aj za cenu toho, že ľudsky klesne. Rastignac jediný poznáva, že deti otca Goriota sa za neho hanbia a je mu až do smrti priateľom.

Vautrin - bývalý galejník, človek ohromnej energie, ktorý vie veľa o živote a o svete intríg. Nemá vlastné ambície: jeho ctižiadostivosťou je dopomôcť k spoločenskému vzostupu mladíkom, ktorých si zvolil. No nie vždy to pre nich skončilo úspešne. Vautrin šiel cestou otvoreného zločinu.

Pani Vauquerová - majiteľka penziónu, vdova, ktorá je lakomá a bezcitná
Gróf de Restaud - manžel Anastasie - človek povrchných citov, ktoré sú nízke, uhladené a falošné

ako spôsoby spoločnosti, v ktorej žil.
Pán de Nucigen - manžel Delphine - odráža sa v ňom bieda vysokej francúzskej spoločnosti.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/20340-otec-goriot/