Patrí k predstaviteľom slovenskej literatúry matičného obdobia. Okrem eposu Radziwilovna kráľovná poľská písal aj krátke prózy a to sú: Mendík, Hlad a láska, Čierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha
Kubániho román Valgatha je z čias pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku. Je na čele boja bratríckych vojsk proti Huňadymu. zameraný je na spolužitie slovenského a maďarského národa. V tomto románe je zobrazený život na slovenských hradoch, scény z vojnových bitiek a gemerská príroda. Zobrazuje v ňom zbytočnosť boja českých a slovenských bratríckych vojsk proti Huňadymu. Prirovnáva ich k blúdiacim kométam, ktoré sa jedna druhej nemôžu vyhnúť, preto do seba narážajú.
Blíži sa aj zmierenie Slovákov a Maďarov. Predstaviteľom je kňaz Broško. chce zmieriť tieto bojujúce sily, preto umožňuje tajné schôdzky medzi Valgathovou dcérou Milicou a Lackom Huňadym, synom správcu Uhorska. Milica má Lacka rada, ale je sľúbená Kraskovi a toto rieši Kubáni vo svojom diele. Konflikt medzi závisťou a slobodou. Krasko sa s tým zmieri hoci má Milicu rád a stáva sa Lackovým priateľom.
Medzi tým vystupuje gróf Cilly, ktorý chce zabrániť sobášu týchto dvoch mladých ľudí a tým súčasne vyvoláva medzi nimi rozpory.
V románe vystupuje rytier Valgatha, ktorý sa dá ovplyvniť nepriateľom, väčšmi dôveruje jemu než vlastnému okoliu. Naproti tomu je hrdina Krasko, ktorý nie je statočný a čestný nielen v boji, ale aj v súkromnom živote. Huňady a jeho syn predstavujú sily, ktoré by mali spojiť záujmy Uhorska a zabezpečiť jeho rozvoj.