Na západe nič nového – Erich Maria Remarque

Na západe nič nového – Erich Maria Remarque

Stručný životopis:

Bol veľkým odporcom vojny a patril do generácie, ktorá priamo zo školských lavíc musela odísť na front. Bol nemeckým spisovateľom. Narodil sa v rodine knihviazača. Bol učiteľom, obchodníkom, novinárom. pred nemeckým fašizmom r. 1932 utiekol do Švajčiarska a tam aj zomrel. Od r. 1916 prežil dva roky v zákopoch.

Svetový ohlas získal prvým dielom Na západe nič nového. Názov je odvodený z novinovej lakonickej správy. Román je príbehom autorovej generácie, keď skupina študentov sa dostáva do zákopov a zisťuje, že predstavy o živote, o slušnosti, o úcte k predstaveným, ktoré ich naučili v škole sú im na nič, pretože vo vojne platia iné pravidlá, ktoré mnohých poznačili, alebo umlčali.

Ďalším autorovým dielom je Cesta späť, kde autor čerpá námet z povojnového Nemecka. Podobný námet je aj v románe Traja kamaráti. Je to príbeh o priateľstve, láske a osamelosti. Problémy emigrantov zobrazil autor v knihe Víťazný oblúk. Ďalším dielom je Noc v Lisabone. 

Z ďalšej tvorby je to román Čas žitia a čas, román Nebo nepozná obľúbencov. Hlavné postavy: Paul Bäumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Müller, Detering, Kantorek

Na západe nič nového – Dej:

Román sa skladá z 12 kapitol, nemá silnú hlavnú dejovú líniu, pretože je často prerušovaný rozhovormi a veľa priestoru tu dostávajú aj rôzne úvahy. Dejiskom je nemecko-anglický front.

Jednotka má neobyčajne veľa fajčiva a jedla. Keďže obvykle boli vyhladovaní, mohlo sa niečo také stať len omylom. Ale nebolo to tak. Pred štrnástimi dňami totiž jednotka zložená zo stopäťdesiatich vojakov musela ísť dopredu a ubytovateľ dostal plnú dávku potravín. V posledný deň nečakane zaútočilo anglické delostrelectvo a tak sa vrátili len osemdesiati.

Celá chlapčenská, veľmi mladá, dvadsaťčlenná, gymnaziálna trieda pod vplyvom učiteľa Kantorka sa dobrovoľne prihlásila na front. Trieda bola rozhádzaná do niekoľkých cvičných jednotiek, ale Paul Bäumer, Müller, Kammerich a Kropp boli odvelení do deviateho družstva a zostali spolu.

Ako veliteľa tohoto družstva bol privelený Himmelstoss, malý a zlý chlapík, ktorý bol v civile poštár a teraz ako veliteľ družstva sa cítil náramne dôležito. 
Nechával s plnou poľnou a so zbraňou na holej, mokrej oranici cvičiť prískokom vpred a k zemi, pokiaľ sa vojak nezrútil obalený od blata.

Po odvelení na front bol z tohoto neobvykle silného kolektívu prvý ranený Franz Kammerich, ktorí po niekoľkých Paulových návštevách po amputáci nohy a ťažkých psychických mukách zomiera. Po čase prichádzajú nováčikovia, ktorí sú dokonca ešte mladší.

Katczinský je pre nich nepostrádateľný, neustále prekvapuje dobrou náladou a zlodejskými kúskami. Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho počkali pred miestnou krčmou a vyplatili ho za všetko, čo si museli v prijímacom oddieli vytrpieť.

Družstvo sa dostalo na opevňovacie práce, kde prežíva ťažkú streľbu nepriateľa. Paul sa ukrýva v kráteri po granáte, zakrýva sa mŕtvym telom, ktoré ho ochránilo od črepín. Nepriateľ nasadzuje aj bojový plyn. Po dlhom čase boj prestáva a tí chpalci, ktorí prežili, zabíjajú vši.

Majú ich toľko, že ich už prestalo baviť zabíjať medzi nechtami a rovno ich hádžu do ohňa. Medzi sebou rozvíjajú diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skončila a nastal mier. Už nevedia čo bude pre nich budúcnosť. Nevedia, čo možno očakávať od života. 

Prichádza Anglická ofenzíva, prinášajú množstvo rakiev. Chlieb nemožno ubrániť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabíjajú a oni sú také vyhladovené, že dokonca napadnú a zabijú psa. Po ďaľších náletoch prichádza pekný deň. Nebo je modré, bez oblakov a telá ranených, ktorých už nevedia, kam ich majú dávať sa rýchlo rozkladajú.

Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať nový útvar. Rota potrebuje viac ako sto mužov. Himmelstoss sa po zážitkoch z prednej línie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostáva dovolenku. Bolo to štrnásť a tri dni na cestu. Jeho mama je chorá a on sa nezdržiava neustáleho plaču. Oznamuje pani Kemmerichovej, že jej syn je mŕtvy. Navštívi ho aj otec. Matku, ktorá je v nemocnici s rakovinou, budú operovať.

Vracia sa na front a zisťuje, že jeho rota je nasadzovaná všade tam, kde je to nebezpečné, no jeho kamaráti ešte stále žijú. Zavraždí nepriateľa, ale keď vidí muky, ktoré mu spôsobil bodákom, pokúša sa mu v poslednej chvíli pomôcť. No po niekoľkých hodinách sa prestane zaujímať o človeka, ktorého ako prvého na fronte zavraždil, ale zachraňuje si vlastný život.

Nové Nemecké zbrane neprichádzajú, staré sú už nepresné, doktori robia aj z mrzákov zdravých bojovníkov. Vojna ale pokračuje. Všetci sú fyzicky, ale hlavne psychicky vyčerpaní. Paulovi priatelia po jednom zomierajú, až zostane ako jediný z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostáva dva týždne volno. Neustále verí, že bude prímerie a skončí sa vojna.

On tento koniec ale už nezažil. Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že správa z bojiska sa obmedzila iba na vetu: Na západe nič nové…

Motto:

„Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním, chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú – poznačila vojna – I keď unikla jej granátom.“

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/2044-na-zapade-nic-noveho-erich-maria-remarque/