Dramatická tvorba: Chalupka, Palárik, Tajovský, Záborský

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Chlapec macxo
Typ práce: Referát
Dátum: 09.01.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 998 slov
Počet zobrazení: 7 639
Tlačení: 553
Uložení: 520
Jozef Gregor Tajovský - Statky - Zmätky
Je to kritický pohľad na otázku majetku a koristníctvo bohatých sedliakov. Bohatí Palčíkovci (koristníci) si chcú zachovať majetok a získať lacné pracovné sily. Táto snaha ich vedie ku špekulácii a končí skoro tragicky. Nahovoria deti príbuzných, Ďurka Ľavka a Zuzku Kamenskú, aby sa zobrali a prišli k nim na gazdovstvo pracovať. Po ich smrti mali Ďurko a Zuzka zdediť ich majetok. Ďurko a jeho rodičia ochotne súhlasia, túžia po majetku, taká je aj Zuzkina matka. Opakom sú Zuzkin otec, brat a švagor. Netúžia po živote bez práce, nelakomia sa na majetok, sú chudobní ale hrdí a statoční, Zuzku odhovárajú. Obeťou sa stáva Zuzka, ktorá sa od tlakom z matkinej strany vydá za Ďurka bez lásky. Ďurko ľúbi rozvedenú Betku, Zuzka to vie, po svadbe sa objavujú rozpory, Ďurko je ľahtikár, behá do krčmy za Betkou, žiada od Palčíka, aby mu prepísal majetok. Dostane sa s ním do konfliktu. Zuzka je skromná, pracovitá, tichá až utiahnutá, preto Palčíkovci zvaľujú vinu na ňu. Nakoniec sa Zuzka rozhodne od Ďurka odísť a on si privedie chamtivú, márnotratnú parádnicu Betku. Betka je veselá, vyvára, vypeká, spočiatku je dobre, neskôr, keď Palčíkovci zistia, že z komory ubúda, dochádza medzi mladými a starými k hádke. Mladí chcú peniaze alebo pôdu, preto Palčík vyháňa Ďurka streľbou z revolveru. K rozporom došlo i medzi Ďurkom a Betkou, Betka odišla ešte skôr, ako Palčík vyhnal Ďurka, a to vtedy, keď si Zuzka so švagrom prišla po veci, Betka nechcela dať, Ďurko sa zastal Zuzky, nech si veci berie, Betka sa nahnevala a odišla. Keď sa Zuzke narodil syn, prišiel na ňou Ďurko, chcel sa k nej vrátiť, Zuzka mu dovolila navštevovať syna, nechce s ním žiť.
 
Jonáš Záborský - Najdúch
Je to divadelná hra a je to satira na slovenské zemianstvo. Autor zemianstvo považuje za neschopné, morálne, skazené a odsudzuje ho na zánik. Podľa autora sú zemania „konárikom zhnitého pňa, ktorý čoskoro červy roztrúsia“, predpovedá prirodzený zánik tejto vrstve obyvateľstva.
Dej: zeman Kobozy chce svojho syna Gejzu dať zvoliť za slúžneho (úradník). Mali mu v tom pomôcť chudobní zemania. Okrem toho jeho matka chce, aby sa oženil s Ľudmilou Chrenovskou pre veno, lebo ich majetok bol zadĺžený. Protikandidátom vo voľbách a sokom v láske mu bol mladý Jablonkay, ktorého Ľudmila ľúbila. Mladý Gejza príde zo štúdií domov, na štúdiách viac flámoval ako študoval (výsmech, zhýralosť, hlúposť). Bol hlúpy, jeho matka podplácala profesora, pestovala v ňom namyslenosť. Zvedené dievča Maňuša Rojkovičová, sedliačka, donútená biedou donesie svoje dieťa do kaštieľa na panský dvor, aby ho vychovali. Gejza, ktorý ju zviedol, ju dá zatvoriť, aby ju umlčal. Dedinčania protestujú, oboria sa na kaštieľ, žiadajú prepustenie Maňuše. Páni chcú do nich strieľať. Zasiahne farár Kozák, ktorý ľudí tíši a posiela ich domov, aby ich ochránil pred streľbou. V závere obviňuje šľachtu a statkárov z neschopnosti, zhýralosti, nevedomosti a podobne. Ľudmila nakoniec utečie s Jablonkayom, predtým sa rozlúči s rodinou. Malé dieťa nakoniec zostalo tam, kde malo, na dvore.
 
Ján Palárik - Inkognito
Je to divadelná hra, v ktorej zobrazuje národný, rodinný a spoločenský život, v hre vyzdvihuje základné hodnoty človeka, tzn. národné uvedomenie. Ukazuje, že meštianstvo a inteligencia sa opiera o slovenský ľudový živel. Pôsobí láskavým humorom.
Dej: odohráva sa v Kocúrkove, Eva Sokolová sa vráti domov z výchovy aj so zmeneným menom (Evelin). V detstve ju sľúbili olejkárovmu synovi, mladému básnikovi Jelenskému. Bol to národne uvedomený mladý človek. Chce Evu poznať, preto príde do Kocúrkova inkognito preoblečený za kosca. Zoznámi sa s Evou, ale ona sa mu zdôverí, že by nechcela básnika - pansláva. Z Pešti sa vráti i pomaďarčený mladý Potomský, ktorý si zmenil meno na Jelenfy. Jeho otec chce, aby sa oženil s Evou. K nedorozumeniam dochádza aj kvôli prsteňu (Jelenský čítali ako Jelenfy). V závere diela sa všetko vyrieši v krčme. Starý Potomský chce pre zmenku zničiť chudobného učiteľa, Jelenský sa rozhodne za neho zmenku vyplatiť. Zabráni mu v tom stará Sokolová a zmenku vyplatí ona. Jelenský vyzná Eve lásku, je svadba, veselicu pripravia aj pre koscov.
 
Dobrodružstvo pri obžinkoch alebo Zmierenie
Je to veselohra, autor vyjadruje svoje myšlienky na súčasný spoločenský život i na súžitie Slovákov a Maďarov v Uhorsku. Vyslovuje ich učiteľ Orieška, Milušin otec, v rozhovore s barónom Ostrovickým: „Aby si Slováci a Maďari sväté práva spoločnej krajiny Uhorska spojenými silami bránili, národnosti svoje vzájomne ctili, jeden druhému úprimne dopriali a aby žiadnej nenávisti medzi nimi nebolo.“ Hlavnou predstaviteľkou je Miluša, dcéra slovenského vlastenca učiteľa Oriešku, spoločníka grófky Hrabovskej. Vlastenectvo nie je pre ňu iba prázdnou rečou o vlasti, ale jeho podstatu vidí iba v úzkom spojení s ľudom a v práci pre jeho blaho. Ďalšia postava je barón Ostrovický, je povýšený, dotieravý, rozkazovačný, vystupuje podľa spôsobov svojej triedy. Napokon sa predsa ukáže prístupný dobrému vplyvu. Ďalej tu vystupujú: Komorná Capková, autor zosmiešňuje jej prevrátenú výchovu, jej túžbu podrobiť sa všetkému, čo je cudzie, a hanobiť všetko slovenské. Pišta - sluha. Rohon - inžinier. Vo veselohre využíva autor dvojitú zámenu postáv. Grófka Eliza Hrabovská si vymení úlohu so spoločníčkou Milušou, barón Ostrovický s inžinierom zememeračom Rohonom, a to so zámerom, aby barón spoznal rodinou mu predurčenú manželku a grófka aby mala možnosť zvážiť svoje rozhodnutie o budúcom manželovi. Vzniká mnoho humorných situácií, odhaľujú sa ľudské i duševné kvality príslušníkov slovenskej inteligencie zviazanej s ľudom a predstaviteľov šľachty.
 
Ján Chalupka - Kocúrkovo, alebo len aby sme v hanbe neostali
V Kocúrkove sa schádza cirkevný konvent, aby zvolil učiteľa. Čižmársky majster Tesnošil (tesno šije) podporuje susedovho syna Martina, lebo si má zobrať jeho dcéru Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc však zvolia za učiteľa Slobodu, pochádzajúceho z Turca, je uvedomelý Slovák. Tesnošilka sa snaží pre Aničku získať jeho. Sloboda prichádza do Kocúrkova s Kocúrkovskými študentmi, ktorí idú domov na prázdniny. V hore sa stretnú so zbojníkmi. Pán z Chudobíc je schudobnený zeman, nevzdelaný, zrádza svoju reč a prikazuje učiť deti po maďarsky (sám vpletá do svojej reči maďarské a latinské slová). Sloboda sa však zaľúbi do dcéry svojho predchodcu učiteľa. Tesnošilovci sa robia dôležitými, zaraďujú sa medzi pánov, používajú maďarské slová, zle vychovávajú svoje deti. Otec ich trestá a matka rozmaznáva. Nejde im o lásku, ale o to, aby sa ich dcéra stala paňou a dostali sa k majetku. Hlavná myšlienka: Slovák má hovoriť po slovensky, nemá sa odnárodňovať a používať maďarské slová v hovorovej reči.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 3)

O autorovi: Ján Chalupka

Ján Chalupka

Ján Chalupka, pseudonymy Anonymus Belae Regis Notarius, Chlk, CLVI a i. bol slovenský dramatik, publicista, prozaik a evanjelický kňaz.

Diskusia: Dramatická tvorba: Chalupka, Palárik, Tajovský, Záborský

Pridať nový komentár

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017