Dramatická tvorba: Chalupka, Palárik, Tajovský, Záborský
Jozef Gregor Tajovský - Statky - Zmätky
Je to kritický pohľad na otázku majetku a koristníctvo bohatých sedliakov.
Bohatí Palčíkovci (koristníci) si chcú zachovať majetok a získať lacné pracovné sily. Táto snaha ich vedie ku špekulácii a končí skoro
tragicky. Nahovoria deti príbuzných, Ďurka Ľavka a Zuzku Kamenskú, aby sa zobrali a prišli k nim na gazdovstvo pracovať. Po ich smrti mali
Ďurko a Zuzka zdediť ich majetok. Ďurko a jeho rodičia ochotne súhlasia, túžia po majetku, taká je aj Zuzkina matka. Opakom sú Zuzkin otec,
brat a švagor. Netúžia po živote bez práce, nelakomia sa na majetok, sú chudobní ale hrdí a statoční, Zuzku odhovárajú. Obeťou sa stáva
Zuzka, ktorá sa od tlakom z matkinej strany vydá za Ďurka bez lásky. Ďurko ľúbi rozvedenú Betku, Zuzka to vie, po svadbe sa objavujú
rozpory, Ďurko je ľahtikár, behá do krčmy za Betkou, žiada od Palčíka, aby mu prepísal majetok. Dostane sa s ním do konfliktu. Zuzka je
skromná, pracovitá, tichá až utiahnutá, preto Palčíkovci zvaľujú vinu na ňu. Nakoniec sa Zuzka rozhodne od Ďurka odísť a on si privedie
chamtivú, márnotratnú parádnicu Betku. Betka je veselá, vyvára, vypeká, spočiatku je dobre, neskôr, keď Palčíkovci zistia, že z komory
ubúda, dochádza medzi mladými a starými k hádke. Mladí chcú peniaze alebo pôdu, preto Palčík vyháňa Ďurka streľbou z revolveru.
K rozporom došlo i medzi Ďurkom a Betkou, Betka odišla ešte skôr, ako Palčík vyhnal Ďurka, a to vtedy, keď si Zuzka so švagrom prišla po
veci, Betka nechcela dať, Ďurko sa zastal Zuzky, nech si veci berie, Betka sa nahnevala a odišla. Keď sa Zuzke narodil syn, prišiel na ňou
Ďurko, chcel sa k nej vrátiť, Zuzka mu dovolila navštevovať syna, nechce s ním žiť.
Jonáš Záborský -
Najdúch
Je to divadelná hra a je to satira na slovenské zemianstvo. Autor zemianstvo považuje za neschopné, morálne, skazené a
odsudzuje ho na zánik. Podľa autora sú zemania „konárikom zhnitého pňa, ktorý čoskoro červy roztrúsia“, predpovedá prirodzený zánik
tejto vrstve obyvateľstva.
Dej: zeman Kobozy chce svojho syna Gejzu dať zvoliť za slúžneho (úradník). Mali mu v tom pomôcť chudobní
zemania. Okrem toho jeho matka chce, aby sa oženil s Ľudmilou Chrenovskou pre veno, lebo ich majetok bol zadĺžený. Protikandidátom vo voľbách
a sokom v láske mu bol mladý Jablonkay, ktorého Ľudmila ľúbila. Mladý Gejza príde zo štúdií domov, na štúdiách viac flámoval ako
študoval (výsmech, zhýralosť, hlúposť). Bol hlúpy, jeho matka podplácala profesora, pestovala v ňom namyslenosť. Zvedené dievča Maňuša
Rojkovičová, sedliačka, donútená biedou donesie svoje dieťa do kaštieľa na panský dvor, aby ho vychovali. Gejza, ktorý ju zviedol, ju dá
zatvoriť, aby ju umlčal. Dedinčania protestujú, oboria sa na kaštieľ, žiadajú prepustenie Maňuše. Páni chcú do nich strieľať. Zasiahne
farár Kozák, ktorý ľudí tíši a posiela ich domov, aby ich ochránil pred streľbou. V závere obviňuje šľachtu a statkárov
z neschopnosti, zhýralosti, nevedomosti a podobne. Ľudmila nakoniec utečie s Jablonkayom, predtým sa rozlúči s rodinou. Malé dieťa nakoniec
zostalo tam, kde malo, na dvore.
Ján Palárik - Inkognito
Je to divadelná hra, v ktorej zobrazuje národný,
rodinný a spoločenský život, v hre vyzdvihuje základné hodnoty človeka, tzn. národné uvedomenie. Ukazuje, že meštianstvo a inteligencia sa
opiera o slovenský ľudový živel. Pôsobí láskavým humorom.
Dej: odohráva sa v Kocúrkove, Eva Sokolová sa vráti domov z výchovy
aj so zmeneným menom (Evelin). V detstve ju sľúbili olejkárovmu synovi, mladému básnikovi Jelenskému. Bol to národne uvedomený mladý
človek. Chce Evu poznať, preto príde do Kocúrkova inkognito preoblečený za kosca. Zoznámi sa s Evou, ale ona sa mu zdôverí, že by nechcela
básnika - pansláva. Z Pešti sa vráti i pomaďarčený mladý Potomský, ktorý si zmenil meno na Jelenfy. Jeho otec chce, aby sa oženil s Evou.
K nedorozumeniam dochádza aj kvôli prsteňu (Jelenský čítali ako Jelenfy). V závere diela sa všetko vyrieši v krčme. Starý Potomský chce
pre zmenku zničiť chudobného učiteľa, Jelenský sa rozhodne za neho zmenku vyplatiť. Zabráni mu v tom stará Sokolová a zmenku vyplatí ona.
Jelenský vyzná Eve lásku, je svadba, veselicu pripravia aj pre koscov.
Dobrodružstvo pri obžinkoch alebo
Zmierenie
Je to veselohra, autor vyjadruje svoje myšlienky na súčasný spoločenský život i na súžitie Slovákov a Maďarov
v Uhorsku. Vyslovuje ich učiteľ Orieška, Milušin otec, v rozhovore s barónom Ostrovickým: „Aby si Slováci a Maďari sväté práva
spoločnej krajiny Uhorska spojenými silami bránili, národnosti svoje vzájomne ctili, jeden druhému úprimne dopriali a aby žiadnej nenávisti
medzi nimi nebolo.“ Hlavnou predstaviteľkou je Miluša, dcéra slovenského vlastenca učiteľa Oriešku, spoločníka grófky Hrabovskej.
Vlastenectvo nie je pre ňu iba prázdnou rečou o vlasti, ale jeho podstatu vidí iba v úzkom spojení s ľudom a v práci pre jeho blaho.
Ďalšia postava je barón Ostrovický, je povýšený, dotieravý, rozkazovačný, vystupuje podľa spôsobov svojej triedy. Napokon sa predsa
ukáže prístupný dobrému vplyvu. Ďalej tu vystupujú: Komorná Capková, autor zosmiešňuje jej prevrátenú výchovu, jej túžbu podrobiť sa
všetkému, čo je cudzie, a hanobiť všetko slovenské. Pišta - sluha. Rohon - inžinier. Vo veselohre využíva autor dvojitú zámenu postáv.
Grófka Eliza Hrabovská si vymení úlohu so spoločníčkou Milušou, barón Ostrovický s inžinierom zememeračom Rohonom, a to so zámerom, aby
barón spoznal rodinou mu predurčenú manželku a grófka aby mala možnosť zvážiť svoje rozhodnutie o budúcom manželovi. Vzniká mnoho
humorných situácií, odhaľujú sa ľudské i duševné kvality príslušníkov slovenskej inteligencie zviazanej s ľudom a predstaviteľov
šľachty.
Ján Chalupka - Kocúrkovo, alebo len aby sme v hanbe neostali
V Kocúrkove sa schádza cirkevný
konvent, aby zvolil učiteľa. Čižmársky majster Tesnošil (tesno šije) podporuje susedovho syna Martina, lebo si má zobrať jeho dcéru Aničku.
Podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc však zvolia za učiteľa Slobodu, pochádzajúceho z Turca, je uvedomelý Slovák.
Tesnošilka sa snaží pre Aničku získať jeho. Sloboda prichádza do Kocúrkova s Kocúrkovskými študentmi, ktorí idú domov na prázdniny.
V hore sa stretnú so zbojníkmi. Pán z Chudobíc je schudobnený zeman, nevzdelaný, zrádza svoju reč a prikazuje učiť deti po maďarsky (sám
vpletá do svojej reči maďarské a latinské slová). Sloboda sa však zaľúbi do dcéry svojho predchodcu učiteľa. Tesnošilovci sa robia
dôležitými, zaraďujú sa medzi pánov, používajú maďarské slová, zle vychovávajú svoje deti. Otec ich trestá a matka rozmaznáva. Nejde
im o lásku, ale o to, aby sa ich dcéra stala paňou a dostali sa k majetku. Hlavná myšlienka: Slovák má hovoriť po slovensky, nemá sa
odnárodňovať a používať maďarské slová v hovorovej reči.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta