Maroško – Martin Rázus

Maroško – Martin Rázus

• * 18. október 1888, Liptovský Mikuláš – † 8. august 1937, Brezno
• Mal pseudonym Mrazák
• Básnik, prozaik, esejista, dramatik, politik, evanjelický kňaz

Životopis

Narodil sa v obci Vrbica, dnes je súčasťou Liptovského Mikuláša, ako prvorodený syn garbiarskeho robotníka Martina Rázusa a Márie, rod. Petrikovej. Jeho najmladšou sestrou bola Mária Rázusová – budúca významná slovenská poetka, dramatička a prekladateľka. Ľudovú školu vychodil v rodisku, do meštianky chodil v Liptovskom Mikuláši, no na gymnaziálne štúdiá odišiel do Banskej Bystrice.

Po roku gymnaziálneho štúdia v Banskej Bystrici prestúpil na gymnázium do Kežmarku. Po maturite sa prihlásil na štúdium evanjelickej teológie v Bratislave. Po skončení štúdia roku 1911 bol niekoľko mesiacov kaplánom v Modre. Koncom toho istého roku odišiel do Anglicka, kde pokračoval v teologickom štúdiu na univerzite v škótskom meste Edinburgh.

Po ročnom pobyte v Anglicku, počas ktorého podnikol viaceré cesty po Západnej Európe, sa vrátil na pôvodné kaplánske miesto do Modry, no čoskoro – od začiatku roku 1913 – dostal samostatné farárske miesto v Pribyline, teda v Liptove a neďaleko rodiska a v tom istom roku sa oženil s Elenou Zochovou, s ktorou mal tri deti. Tu pôsobil deväť rokov, až do leta 1921, potom ho preložili na faru v Moravskom Lieskovom, kde bol tiež deväť rokov. V máji roku 1930 sa stal farárom v Brezne, kde po siedmich rokoch kňazského pôsobenia a vyčerpávajúcej literárnej i politickej činnosti predčasne zomrel vo veku štyridsaťosem rokov na zlyhanie obličiek. Ako významného slovenského spisovateľa a politického predstaviteľa Slovákov ho však pochovali v Banskej Bystrici.

Tvorba

básne začal písať na gymnáziu pod pseudonymom Mrazák, písal do časpopisov, výrazné sú jeho diela Maroško; Maroško študuje – autobiografický dvojromán

Maroško

• Román
• Základ tvoria autorove spomienky na detstvo
• Maroško Kozovie, mama, starí rodičia Stračkovci, stará mama Kramlíkovie
• kamaráti Mišo Mrázik, Ján Červeň, Paľo Kľučkaj a Anka Krdanka
• Maroško sa už odmalička stretáva so sociálnou problematikou chudoby – deti sa s ním hrajú, len keď má nové hračky, keď ich stratí, nikto sa s ním nehrá, pri nástupe do školy sa mu tiež vysmievali, ale aj napriek tomu bol usilovný; nerovnoprávnosť medzi bohatým a chudobnými ho vedie k hrám na Jánošíkovu družinu – velí jej Maroško, chodili kradnúť sliepky susedom