Zvon bez veže – Ján Solovič

Zvon bez veže – Ján Solovič

Rozprávanie Karola Ondreja Bela o dvanástich rokoch života jeho otca Mateja Bela v dvanástich obrazoch s prológom a epilógom. Vydané v roku 1984. Scéna – náznaková. Postavy – 17 mužov a 3 ženy, sluhovia mnísi. Dej sa odohráva sa v rokoch 1729-1740.

Matej Bel (1684 - 1749) bol významným slovenským vedcom, polyhistorom, členom viacerých učených spoločností (v Londýne, Berlíne a i.). Hra čerpá z rozhodujúcej etapy Belovho života, videnej kritickými očami jeho syna, Karola Ondreja. Matej Bel žije v horúčkovitej aktivite. Je obklopený významnými vedeckými osobnosťami svojej doby.

Do jeho domu prichádzajú lekár a fyzik Johan Andrej Segner, kartograf Samuel Mikovíni a ďalší nadšení spolupracovníci. Mnohí z nich sa podieľajú na príprave Belovho monumentálneho diela Notitia Hungariae novae historico-geographica. Toto dielo nikdy celé nevyšlo. 

Tá časť, ktorú sa podarilo vytlačiť, zhŕňa historické, geografické, politické, kultúrne a iné poznatky o severnej časti vtedajšieho Uhorska, teda o Slovensku. Lenže syn Karol Ondrej Bel je svedkom nielen tejto slávnej stránky otcovho života, ktorá vyvrchoľuje audienciou u cisára Karola VI., ale aj jej odvrátenej strany. Mateja Bela, citlivého a múdreho človeka nahlodávajú výčitky svedomia za to, ako sa zachoval k svojmu bývalému nadriadenému a zároveň odporcovi jeho vyznania Danielovi Krmanovi, ktorý mu kedysi zakázal, ako ortodoxný vyznavač Luthera, hlásať myšlienky pietizmu. Keď Krmana neskôr uvrhli do doživotného žalára na bratislavskom hrade, nenašiel Bel, vtedy už významná osobnosť, v sebe dosť síl, aby sa zaňho prihovorilpočas návštevy u cisára, grófa Jána Pálffyho či ostrihomského arcibiskupa Imricha Eszterházyho. 

Syn Karol Ondrej mu to nemôže odpustiť. Jeho obdiv k otcovi ako veľkému vedcovi sa spája s nenávisťou k zbabelcovi. Osud výnimočných osobností akosi pričasto nebýva taký oslňujúci, ako by sa zdalo na základe toho, čo vykonali. Veľké činy bývajú vykúpené veľkými ústupkami a vnútornými konfliktmi. Úvahou o tom je aj hra Zvon bez veže.

Názov symbolicky vyjadruje ďaleko zvučiace meno Mateja Bela, i to, že spoločenské a politické pomery starej habsburgskej monarchie nenašli pre takúto významnú osobnosť vyhovujúce postavenie, teda „vežu“, z ktorej by mohol jeho hlas naplno zaznieť. Ostal bez väčšieho vplyvu, odkázaný na seba a pomoc priateľov. Vedeckú pravdu, ku ktorej tvrdou prácou prispel, zneuctila lož, ktorej nemohol neslúžiť. Etiku vedy pokorila neetickosť pomerov, v ktorých žil. 

Dráma využíva okrem textu (scenára) aj zvukové prostriedky, pohybovú zložku a iné prostriedky (dekorácia, rekvizity, svetlo, zvuk, hudba). Dráma využíva aj monológy, aj dialógy. Poznámky v zátvorkách a rámcový opis scény sa volajú scénické poznámky. Nahrádzajú reč rozprávača z epických diel. Dramatické diela sa prezentujú na javisku (divadelné predstavenie). Na tvorbe divadelného predstavenia sa zúčastňujú: režisér, herci, scénický výtvarník, skladateľ hudby, navrhovatelia a realizátori kostýmov, osvetľovači scény.