Editino očko – Gejza Vámoš

Editino očko – Gejza Vámoš 

- narodil sa v židovskej rodine a študoval medicínu v Prahe
- pôsobil ako lekár v Prahe a neskôr v kúpeľoch v Piešťanoch
- v marci r. 1938 emigroval do Číny, neskôr na Tchaj-wan a nakoniec do Brazílie, kde aj zomrel
- jeho expresionistické videnie je skôr charakteristické pre nemeckú literatúru, ale nachádzame aj prvky blízke židovskému mysleniu

- poviedka s prvkami expresionizmu a naturalizmu

- zbierka Editine očko (1925)

- ja- rozprávač

- hl. postava rozpráva svoj príbeh. Zachytáva vnútorné pocity a stavy. Ostatné postavy sú charakteristické viac-menej len navonok

- znaky naturalizmu v diele: zobrazenie zohaveného oka, pri ktorom sa čitateľovi až dvíha žalúdok (krvou zlepená kalná masa). Opis bratových pocitov zo sveta (kus nahnitého mäsa v hube, prostitúcia, tuberkulotické živorenie)

- Vámoš často vníma svet ako „veľkú nemocnicu“ a človeka ako „pokusného králika“, ktorý je odsúdený na neustály boj s perspektívou smrti – totožnosť autora s hlavou postavou

- znaky expresionizmu v diele: tragika (tragická udalosť s okom) a pesimizmus (postoj brata)

- maličké filingránske stvorenie = maličké krehké, miniatúrne, drobné, útle, krpaté stvorenie

- poviedka má pdobné znaky s dielom Laco a Bratislava a to v tom, že ako Laco tak i Editin brat chcú spoznávať svet, najskôr sú nadčený a ohúrený potom však pociťujú trpké sklamanie i nenávisť. Hľadajú vyniká (ľudia, Boh, zvieratá,... všetko)
- v poviedke je oko nie len orgánom, ale istým symbolom. Oko v naturalistickej filozofii funguje ako zastúpenie človeka – kontakt medzi vonkajším a vnútorným svetom. „Zohavené“ oko ma skreslený pohľad na svet. Človek je zbavený úsmevu a dôverčivosti. I ostatné poviedky zo zbierky môžeme vnímať ako výraz zranenia detskej naivity a dôvery v dobro

Postavy:

. Edita
. jej brat
. Macka: 14 ročná sestra Editi i jej brata

Obsah:

- Edita je malé dievčatko (9 rokov), ktoré je tiché a robí veci pre iných bez toho, aby ju o to požiadali. Je veľmi pracovitá. Má brata, ktorý ju vôbec neregistroval. Nemal rád malé deti, pretože ich pokladal za umrnčané. Editu si prvýkrát pozorne všíma, keď mu čistila klobúk. Keďže ju o to nežiadal zaujala ho jej ochota

- brat začína s Editou komunikovať (vykajú si) a zdôveruje sa jej. Vykajú si a brat rozpráva Edite jeho úvahy o živote. Veľmi veľa očakával a chcel svet spasiť. Uvedomoval si však, že to nejde a že to nedokáže. Svet pokladá za čierny a zlý. Plánuje ísť do Afriky a chce so sebou vziať celú rodinu. Edita by mu robila asistentku

- jedného dňa sa Edita učila a robila úlohy so svojou spolužiačkou. Spolužiačka sa zahnala s perom a nechtiac trafila Editu do oka a vypichla jej ho (Brat:„Na už nemusíš tie počty robiť, čert ti pomohol.“- Edita zakliala pri počítaní príkladov a čert jej teda pomohol vypichnutým okom). Editin brat ju bral ako čisté a nepoškvrnené stvorenie, keď sa jej stal tento úraz uvažuje nad jej poškvrnením. Chcel by ju pomstiť. Brat mal morské prasiatku a záhadne mu zmizlo. Svoju zlosť si vŕši týraním mačiek. Za nešťastie viní Boha (v židovskom myslené funguje predstava zainteresovaného Boha na utrpení ľudstva – Vámoš bol zo židovskej rodiny. Cíti hnev k Bohu i on i hl. postava)

- Edita aj napriek všetkému berie situácie pozitívne a chce sa naďalej učiť. Jej brat je však pesimistický. Dielo končí tým, že brat uvažuje, či aj vlastne chce so sebou Editu vziať a akýmsi opovrhovaním