– grotesko-absurdná novela
– novela najskôr vyšla v časopise Kultúrny život (1956) a neskôr knižne (1963)
– novela je satiristickým pamfletom, v ktorom Tatarka odkrýva deformácie a chyby kultu osobnosti. Odhaľuje podstatu totality
– svoju satiru zameral najmä na činnosť zväzu spisovateľov a kritikov, ktorí sa stali sluhami režimu
– korene kultu osobnosti videl vo vytvorení „démona súhlasu“, čiže v tom, že na verejnosti sa nikto neodvážil povedať pravdu – všetci so všetkým súhlasili
– retrospektíva
– dej je groteskný s prvkami čierneho humoru, satiry a irónie
. Bartolomej Boleráz: učiteľ, spisovateľ. Rozprávač príbehu. Boleráz – BOL/RAZ – uznávaný spisovateľ, svedomie ľudu. Člen strany, funkcionár odboru kultúry
. Valizlosť Mataj: ideologický právnik
– Bartolomej a Valizlosť cestujú spolu do Prahy a cestou späť havarujú. Zmiešajú sa im mozgy. Predseda Zväzu spisovateľov prednáša reč nad ich hrobmi a Bartolomej má potrebu z neho vstať a povedať pravdu o svojej dobe. (Služba režimu, spoznanie pravdy, verejné priznanie).
Valizlosť pri súkromnom rozhovore z Bolerázom súhlasil, ale verejne svoje názory prezentovať nemohol. Bartolomej sa rozhodne vyjadriť svoje presvedčenie a je verejnosťou odsúdený. Na jeho pohrebe ho však Maršal predstavuje ako hrdinu za to, že sa vyjadril proti režimu. Ľudia opäť bezducho súhlasia, akoby nedokázali samostatne myslieť