Kolíska – Alfonz Bednár

Kolíska – Alfonz Bednár

- stredoškolský profesor jazykov 

- vďaka tomu sa zoznámil s kvalitnou zahraničnou literatúrou, čo potom využil aj vo svojej tvorbe
- venoval sa aj filmu (Slnko v sieti)

- novela
- retrospektívny kompozičný postup: úvod a záver – prítomnosť, jadro – minulosť
- prítomnosť, minulosť, minulosť v minulosti = retrospektíva v retrospektíve
- dej sa odohráva počas 50.-tych rokov v čase procesov. Jeden z nich počúva Zita cez rádio
- dej sa odohráva aj v čase SNP – Lieskové
- počas 30.-tych rokov v Radotíne žila Zita spolu s Majerským na toto obdobie si spomína v jadre diela
- polarizovaný svet
- postavy nemeckých vojakov nemajú všetci mená (Obman), ale majú aj vnútorný život. Navonok sú veľmi drsný a bezcitný, ale vo vnútri veľmi sentimentálne spomínajú na chvíle mladosti, detstva či obdobia pred vojnou. Napr. rozcitlivení vojaci, ktorí sa ocitli v mlyne, počuli kolísku... – symbol domova. Bežný vojaci sa chceli vrátiť domov. Chceli sa venovať tomu, čo predtým. Odcudzovali nie len Hitlera, ale aj celú jeho ideológiu
- dej je stavaný na obdobie, kedy nikto nevedel komu môže veriť. Zita má strach aj zo svojho muža Miša, ktorý krivo svedčil. Narušilo to jej dôveru v neho. Ľudí klamal štát a ľudia sa klamali medzi sebou. Uvedomuje si, že mohol klamať aj súd
- po súdnom procese prejdú okolo Zitinho domu 3 autá – vládne, ŠTB. Svedčí to o tom, že Mišo skutočne musel zmeniť svoju výpoveď a aj napriek tomu, že poslúchol a zmenil ju, bol stále podozrivý
- Zita vyčítala Mišovi jeho zmenenú výpoveď, ale on sa bráni. „To ony! Ony to chceli!“ Presviedča Zitu, že aj keby svedčila ona nemohla by vypovedať pravdu, ale to čo požadovali ony. „Podpíš to!“
- Mišove výpovede sú nedokončené, zajakáva sa, koktá, pretože má veľký strach nie len o seba, ale aj o Zitu a syna
- hlavným dôvodom potreby Majerského dostať do väzenia nebola ani tak účasť v partizánskej skupine, ako jeho majetok. Vlastnil veľké množstvo majetku. Keď nastalo obdobie združstevňovania Majerský odmietal vstúpiť. Komunisti sa rozhodli, že Majerského donútia vstúpiť do družstva neustálim zvyšovaním dávok. Majerský však nemal problém a vždy bol schopný dať koľko chceli a stále mal dosť. Pokiaľ by nevstúpil do družstva, ľudia by si postupne uvedomili, že súkromné hospodárenie je výhodnejšie ako kolektívne a to komunisti nemohli pripustiť. Bolo teda potrebné dostať Majerského do väzenia a jeho majetok zoštátniť
- rádio namiesto rozhlasu. Istý čas jediný spôsob zistenia informácií. Povolené boli len isté kanály, ktoré mohli ľudia počúvať. Inak len na čierno. Keby proces bolo vidieť na živo z televízie, nedali by sa schovať toľké prešmiky, ako keď poslucháč len počúva
- v diele môžeme nájsť 3 podoby zla:
1. individuálne zlo v podobe Majerského: čakal so Zitou dieťa, ktoré potratila. Oklamal ju – bol ženatý a mal dieťa. Na konci sa však asi kvôli vlastnému svedomiu obetuje, keď strieľa na nemeckých vojakov
2. Nemci – vojaci SS
3. komunizmus: čistky, procesy, nepriatelia, sledovanie, polícia,...

Postavy:

. Zita Černeková: rodená Furková. Pekná, mladá, chudobná žena, ktorá je manželka Miša Černeka a má s ním syna
. Mišo Černeka: starostlivý, miluje Zitu a však je pomstychtivý a tvrdý vodca partizánskej skupiny
. Majerský: nespravodlivý, lakomý a vypočítavý. Keď Zita s matkou pracovali na jeho statku v Čechách zaľúbil sa do Zity a oklamal ju. V skutočnosti bol ženatý a mal dieťa. Zita s ním čakala dieťa, ktoré potratila. Keď vyšli najavo skutočnosti, ktoré Majerský Zite zamlčal, matke jej zakázal sa s ním stretávať. Mal veľké majetky
. nemeckí vojaci: vypaľovali domy, vraždili ženy a deti, vyhľadávali partizánske skupiny, ktoré potom vyvražďovali

Obsah:

- Zita počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin muž Mišo. Zita si začína spomínať na r. 1945. Lieskov, dedina, v ktorej žila obsadili Nemci. Kontrolovali ju, zabíjali, vypaľovali, udávali,... Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej kedysi urobil i z toho, že teraz ju ohrozuje svojou prítomnosťou i jej syna. Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho syna. Odrazu do Zitinej malej kuchynky vpálili Nemci, ktorým zvuk kolísky pripomínal zvuk motora, cez ktorý sa mohli pomocou dynama a vysielačky posielať správy partizánom. Keď zistili, že to je iba kolíska, tak zostali v kuchyni. Zita musela kolísať dieťa, pretože to vojakom pripomínalo zvuky domova, dedinu i mlyn, kde žili. Zita sa veľmi bála, že v izbe nájdu Majerského. Nemci začali byť po čase dotieravý. Urážali, ponižovali a nadávali Zite. Dokonca si jeden z vojakov vypýtal hrniec, aby sa do neho vymočil a polil tým Zitino dieťa. Zita sa veľmi preľakla a vtrhla do izby, kde začala kričať na Majerského, aby jej pomohol. Ten tam však nebol. Utiekol cez okno, schoval v potoku sa a spustil paľbu. Vojaci vybehli von a onedlho sa vrátili s raneným a jedným mŕtvym do kuchyne a vzápätí doniesli aj raneného Majerského.

- Zita sedí v kuchyni a počúva prenos zo súdu v rádiu. Majerského odsúdili na 12 rokov väzenia. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému. Zdá sa jej, že Mišo sa chcel iba pomstiť, pretože Zita si ho z núdze zobrala a z núdze s ním žije. Mišo však svoju výpoveď bol povinný zmeniť a nemohol vypovedať pravdivo, ale tak ako požadovali ony