Drugetovskú kúriu v Čachticiach starší ľudia nenazvú inak ako konzulovec, podľa jej posledného majiteľa, šľachtica Jesenského. Bol to veľmi vzdelaný človek, ovládal diplomaciu a niekoľko jazykov. Mal povesť humanistu a ešte aj šarvancov z ulice učil láske k prírode, o čom svedčí aj táto príhoda:
V časoch hospodárskej krízy a biedy si chlapci zarábali všelijakým spôsobom. Napríklad aj tak, že na prianie pána konzula chytali živé veveričky, predávali ich pánovi konzulovi a ten ich vypúšťal do anglického parku, obklopujúceho kúriu. Vynaliezaví chlapci však nechodili hlboko do lesa. Veľakrát chytili tú istú veveričku v parku pána konzula a predali mu ju.
Ktovie či pán konzul na ich ťah prišiel. Chlapci sa za to síce hanbili, no hlad pokoril ich zásady slušnosti.
Skrátené podľa: Veveričky pána konzula, Anna Černochová, Záhadný posol, Povesti a príbehy z Považia 5, Vydavateľstvo Štúdio humoru, satiry atď., Bratislava, 2005