Kamenný mních spred mátožného hradu Hričov (Hrad Hričov)

Kamenný mních spred mátožného hradu Hričov (Hrad Hričov)

Takmer súčasne s jagelovským kráľovským rodom vymrel aj rod pôvodných obyvateľov Hričovského zámku - rytierov Laharovcov. Zomrel posledný pán, nasledujúc svojich štyroch synov. Svojej manželke zanechal nedostupný hrad aj bohaté dedičstvo.

Najbližší vdovin sused bol František Thurzo, ktorému tiež práve zomrela žena, pôvabná Barbora Kostková. Ich rozľahlé majetky všade susedili, preto ich spojením by Thurzovcov povzniesli k najmocnejším šľachticom kraja. Vdova nakoniec neodolala Thurzovým ponukám, no Thurzo bol oveľa mladší, preto si ho nevzala za muža, ale s kráľovským povolením si ho osvojila za syna.

Lež Thurzovi takýto postup nevyhovoval, stal sa síce jej dedičom, ale všetky jeho plány sa tým oddialili do neistej budúcnosti. Preto sa odhodlal k trúfalému kroku. Nechal vdovu Laharovú uvrhnúť do najodľahlejšej temnice.

Na druhý deň oznámil služobníctvu, že pani prepadla zúrivému šialenstvu, musia ju opatrovať na neprístupnom mieste a on je ich nový pán. Postupne v zámku vymenil všetko služobníctvo za svojich ľudí.

Vdova v zúfalom stave dúfala že sa zo žalára čoskoro dostane. Ale plynúcimi dňami a mesiacmi vidiac hrad za príčinu svojho nešťastia, prekliala hrad nahroznejšou kliatbou starého kráľa Leara.

Strážca počul kliatbu, oznámil to Thurzovi a rozchýril aj medzi služobníctvom. Od tej chvíle akoby si boli zlí duchovia zvolili za obydlie tento hrad. V podzemných chodbách to hartusilo, dlhými chodbami kvílilo a čudesne stonalo. Nik už nepokladal zámok za bezpečný.

Raz sa pred bránami hradu objavil mních. Nedajúc sa odbiť, nakoniec pred služobníkmi obvinil Thurza z hrozného činu. Po surovom vykázaní z hradu však ďalej trpezlivo vyčkával pred bránou až ho dal Thurzo nakoniec zavliecť do práchnivej veže, aby tam zomrel hladom.

No Thurzo zbadal, že sa jeden balvan pred jeho oblokmi pretvára v mohutnú podobu hroziaceho mnícha. Nechal balvan rozrumiť, no ráno znova videl ako mních hrozí. Služobníctvo zo strachu jeden po druhom opúšťalo Thurza. Nechal preto vdovu z temnice prepustiť na slobodu, no už neskoro.

A tak Thurzo radšej rýchlo odtiahol späť na Lietavu, no ani tam už nenašiel pokoj.

Duchovia rozohnali obyvateľov Hričova, ani sám kastelán tam nevydržal. Nasledujúcu noc zámok zachvátil požiar a leží v rumoch dodnes. Nikdy sa už nikomu nepodarilo zámok znovu opraviť, hoci sa o to pokúšali. A skala kamenného mnícha ešte aj dnes drží stráž pred niekdajším vchodom.

Zlí duchovia čas od času ešte aj dnes strašia zvedavcov, alebo hľadačov pokladov, ktorí sa odvážia vstúpiť do hrôzu vzbudzujúcich rozvalín Hričovského hradu a prestrašení sa ženú odtiaľ preč, akoby ich niekto naháňal.

Skrátené podľa: Kamenný mních spred mátožného hradu Hričov, Alojz Mednyanský, Dávne povesti o hradoch, Tatran, Bratislava, 1982