Ako kráľ Matej pomohol metliarovi – Andrej Chudoba

Ako kráľ Matej pomohol metliarovi – Andrej Chudoba

Kráľ Matej chodil po krajine preoblečený za vandrovníka. Bol to spravodlivý kráľ a chcel vedieť, ako žije poddaný ľud v jeho kráľovstve. Raz, keď putoval dolu Hronom, prišiel na mrku do Rybníka. Zaklopal na dvere nízkej chalupy pokrytej šáším. V chalupe býval majster-metliar so ženou a kŕdľom detí. Kráľ Matej sa majstrovi pekne pozdravil a požiadal ho o nocľah. Metliar unaveného pútnika vďačne prijal a ponúkol ho i skromnou večerou. Skúpo omastené jačmenné krúpy veru kráľovi nechutili, ale nedal to znať ani len mihom oka. Po večeri vyšiel kráľ s metliarom na dvor. Posadil sa s ním na kladu a povypytoval sa metliara, ako mu zdravie slúži a ako ide remeslo. A tu sa metliar poponosoval, že veru jeho remeslo ide biedne, lebo metly skoro nikto nekupuje. Pútnik- kráľ sa zamyslel a potešil ho, že hádam raz bude aj lepšie . . .

Nespravodlivosť vládne svetom, veru nespravodlivosť, povzdychol kráľ Matej na svojom nocľažisku. Ležal na pazderí v nízkej chyži a premýšľal, ako by pomohol chudobnému metliarovi. . . Keď sa vrátil do Budína, dal vraj rozhlásiť po celej krajine, že kto nebude mať novú metlu, toho potresce kráľovská moc. Pravdaže — metly išli ako na dračku a metliar ich minul, ani čo by dlaňou plesol. Posledné dve predal za dva červené muškáty, ktoré dlho kvitli v jeho okienkach . . .

Nuž, taký bol Matej-kráľ, ktorý sa vraj alebo nemal narodiť, alebo, keď sa už narodil, nemal umrieť.