Biely kôň v čajkovskom chotári – Andrej Chudoba

Biely kôň v čajkovskom chotári – Andrej Chudoba

Išiel gazda z Rybníka i s povozom na ondrejský jarmok do Bátoviec. Vybral sa za rána, ešte za tmy, a pretože bolo chladno, zakrútil sa na voze do šuby a driemal. Precítil sa v čajkovskom chotári, a ako tak hľadí, vidí, že akýsi biely kôň kráča pred záprahom a jeho kone kráčajú za ním. Myslel si, že z pastvy dakomu ušla kobyla a jeho žrebce sa ťahajú za ňou. Cesta sa však dáko neobyčajne krútila a gazdovi to bolo čudné. Darmo však čihíkal a mykal opratami, žrebce išli za tým bielym koňom ako slepé a hluché.

Naraz len keď počuje zvony. Kôň zmizol, gazda sa obzerá, kde je. Ľaľa ti ho — veď sú to Kosihy a namiesto do Bátoviec ide na Levice. V kostole sa svietilo, Kosižania išli na roráty.

Gazda stretol istého starkého a povedal mu, čo videl. Starký mu prezradil, že ten biely kôň je zakliaty kosižský mládenec, a preto ho priviedol do Kosíh. Mládenec už dávno leží na cintoríne, ale zem nad jeho hrobom sa ešte neuľahla. Odkliať ho vraj môže iba ten, kto ho osedlá naopak obráteným sedlom . . .

O pár rokov sa gazda dopočul, že sa našiel mládenec, ktorý bieleho koňa osedlal a za jednu noc na ňom pocválal celú stolicu. Ráno sa potom ocitol v čajkovskom chotári na prázdnom sedle. Ľudia, čo potom išli do cintorína, iba oči otvárali. Mládencov hrob sa prepadol, akoby ho doň len nedávno pochovali. Odvtedy sa biely kôň v čajkovskom chotári nezjavuje.