Tajomná pani pri kaplnke – Andrej Chudoba

Tajomná pani pri kaplnke – Andrej Chudoba

Fiľko mal frajerku Uľu v Čajkove. Keď ho raz vyprevádzala na záhumnie, opýtala sa ho:

• A naozaj ma máš zo všetkých najradšej ? Fiľko sa nadul a hovorí:
• Keby si mala mladšiu a krajšiu sestru, tú by som mal veru ešte radšej. Frajerka ho napomenula:
• Fiľko, nepokúšaj boha takými rečami.

Ale Fiľko sa len zasmial, švihol trsteničkou po sáre a hrdo, mládenecký si vykročil cez pole. Ako prichádzal ku kaplnke, čosi sa mu pod stenou zabelelo. Príde bližšie a vidí, že tam stojí pani v bielych hodvábnych šatách a na tvári má závoj. Chcel potichu prejsť popri nej, ale pani sa mu postavila do cesty a nechcela ho pustiť ani vľavo, ani vpravo.

• Ja som Ulina sestra, — vraví, — a som krajšia ako ona. Odhrnula závoj z tváre a Fiľko skoro z nôh spadol, lebo sa naozaj ponášala na Uľu a bola od nej najmenej dva razy krajšia.
• A čo ... čo chceš odo mňa, — zajakal sa Fiľko a krvi by sa mu nebol dorezal.
• Chcem, aby si ma odprevadil pod Kamenec, — povedala pani a podávala mu

Nuž zľakol sa Fiľko a poručil sa do moci bielej panej. Kráčali ponad chotár, ale tak ako vo vetre, že sa ani zeme nedotýkali. Fiľko ani sám nevedel, ako sa ocitli pod Kamencom pred veľkou bránou. Biela pani na ňu tri razy zaklopala, brána sa otvorila a Fiľko s paňou vošiel do veľkého podzemného kostola, dva razy krajšieho, ako je čajkovský. Naprostred kostola bol oltár s veľkou pozlátenou hviezdou, pred oltárom horeli sviece a bol tam aj kňaz v červenom rúchu. Fiľko sa obzerá a vidí, že kostol je plný svadobných hostí.

Biela pani priviedla Fiľka k oltáru. Kňaz sa Fiľka spýtal, či si chce vziať za ženu bielu paniu. Fiľko od strachu povedal „áno" a kňaz ich potom oboch zosobášil.

Po sobáši išli naspäť cez kostol a Fiľko videl, že svadobní hostia sú samí

„černáci". Porozumel, že ten, čo pri oltári pobozkal nevestu, bol sám najvyšší černokňažník.

Fiľko s nevestou vyšli pred bránu a tam ich už čakal čierny kočiar s

čiernymi koňmi.

Biela pani nasadla do kočiara a vraví:

• Muž môj, teraz sa musíme rozísť, ale do roka a do dňa si prídem po Do tých čias ma trpezlivo čakaj a neopováž sa porušiť manželský sľub, lebo by ťa to stálo hlavu. S tým nasadla do kočiara a zmizla ako vietor.

Hneď nato začali hodiny odbíjať dvanásť a Fiľko sa znova našiel pri kaplnke v čajkovskom chotári.

Po bielej panej nebolo ani znaku, a tak sa Fiľko pobral domov. Celý rok chodil, akoby mu dušu vymenili, darmo sa naň dievky vycierali spoza

bránok. Kade chodil, tade hútal, netešila ho krčma ani kostol, ani sviatok ani piatok, tak sa zmenil, že ho ani vlastná „manka" nepoznávala.

O rok a o deň sa Fiľko kamsi podel. Tri dni ho doma nebolo, a keď sa vrátil, mal pomútené oči, kadečo táral a zostal chybný na rozum. Len tak sa ponevieral, vyschýnal, upadal, a o rok, chudák, i zomrel.

Ľudia spomínali, že od jeho smrti plakáva na hornom Kamenci malé dieťa. Niektorí vincúri vraj videli aj bielu paniu, ako rozvešiava plienky.

Pri kaplnke ju však odvtedy nik nevidel.