Ako Fróla Gubíkovho gniavilo – Andrej Chudoba

Ako Fróla Gubíkovho gniavilo – Andrej Chudoba

Frólo Gubíkov — to vám bol ešte len lapaj.

Driečny ako plánka a červený ako dozretá tekvica, dievky preňho veru nešaleli, ale zato ho ukrutne ľúbili — mátohy. Obletovali ho, behali za ním, akoby v Čajkove nebolo súcejšieho chlapa na mátoženie. A keď si zavše vypil na čajkovských viniciach, bola s ním beda-prebeda, mátohy mu zakaždým čosi vyparatili. Raz ho odvliekli do Sádovia, raz na Urbanov kameň a raz ho — prepytujem vašu poctivú hlavu — vyzliekli skoro donaha. Len povážte, aké boli, potvory, náruživé. Ale to už Fróla dopálilo a kúpil si — bicykel.

Nazdával sa, že mátohy oklame, že prefrngne popri nich na tých dvoch

čertových kolesách.

Lenže chyba, prechyba! Zabudol milý Frólo, že ženám a mátohám sa nemá veriť, a v obťažkanom stave sa spustil z viníc. Bolo to potme a Frólo napodiv dosť dobre keroval čertove kolesá, lebo iba dva razy spadol do černičia. Od samej radosti, že mu to tak dobre ide — zazvonil poniklovaným cengáčom. Ej, ale to jedno nemal spraviť!

Cengáč prebudil mátohy a jedna z nich sa mu poniže kaplnky postavila do cesty. Chcel sa jej vyhnúť, ale ona, škrata, sa mu náročky stavala pred bicykel. Frólo sa načiahol, že jej jednu facne za väzy, ale mátoha bola rezkejšia ako on. Skočila mu, obluda, na chrbát a hybaj s Frólom rovno do jarku. V jarku ho tak besne gniavila a stískala, že mu celú

košeľu dotrhala.

Frólo veru kričal na ratu.

Ľudia v krajných domoch začuli jeho krik a prišli mu na pomoc. Vyslobodili Fróla z jarku a doviedli domov.

Frólo potom bicykel predal a chodieval zas pešo.