Furmanské oldomáše – Andrej Chudoba

Furmanské oldomáše – Andrej Chudoba

Ide ťažký furman k nám, ťažkú fúru vezie . . .

Takto si v rybníckej krčme spievali gazdovia-furmani a pravdaže nie nasucho. Pred nimi stála dvojlitrovka s „bundou", ktorú im oferoval nájomca hory, krčmár Spitzer, ako závdavok na opravu horských ciest. Starý Čík a bratia Durčaťovci ťahali, až sa okná triasli, aby celá dedina vedela, že sa začína furmanská sezóna — zvoz dreva z rybníckych hôr. Zdravkali sa a častovali, nadrapovali i objímali, starodávne frajerky spomínali, a takto pol dňa v krčme previťúzili.

Zvonár akurát poludnie vyzváňal, keď sa vyterigali z krčmy a dobre podgurážení vykračovali hore dedinou do hory. Ešte aj na ulici kráko-rili, ale do cesty sa im naďabila jeho dôstojnosť, a preto radšej prestali. Jednak preto, že sa nepatrí vyrevúvať pred duchovnou osobou, a potom aj preto, že stretli farára, a vtedy sa vraj nijaké vážne konanie poriadne nedokoná. A oni mali pred sebou vážnu úlohu — opravu horských ciest, ktoré letné lejaky zle-nedobre rozryli.

Jesenné slniečko ešte prihrievalo, a kým vyšli na Prednú horu, aj chrbty im premokli. Ľahli si teda do chládku, žmúrili na peknú rybníčku rovinu, poodfukovali si, aj podriemali. Až k večeru sa schápali a začali prezerať doráňanú cestu. Prídu na jedno miesto a vravia:

• Tu nenačim opravovať, tu sa obíde. Na druhom mieste zas:
• Tu tiež nebude treba, tu sa pridvihne. Na treťom mieste
• Ani tu, tadeto sa

A takto ,,šacovali" a potkýnali sa po výmoľoch na každom kroku. Keď sa do vôle napotkýnali, vrátili sa domov a rovno k Spitzerovi, aby dal oldomáš. Spitzer im dal druhú dvojlitrovku, trvala im poľa-hučky skoro do polnoci.

Ale ráno sa škrabali za ušami, a kým drevo pozvážali, toľko bohov na cesty naráňali, že ich sto otčenášov sotva odmodlilo.