Povesť o Veterníku – Andrej Chudoba

Povesť o Veterníku – Andrej Chudoba

Vrch Veterník pri Pukanci pokrstili v pohanských časoch. Na jeho temene vraj stál oltár boha vetra a „hôrni ľudia" tam kládli obetné vatry. ..

Neskoršie stálo na vrchu hradisko a z tých čias sa vraj zachovalo sklepe- nie plné peňazí. Sklepenie sa otvára iba raz do roka v nočnú hodinu, keď mesiac zasvieti na čierny kameň, označený zásekom.

Raz istá žena z Uhlísk hľadala v hore zatúlanú kravu. Bola to statočná chudobná vdova. Kedysi dávno jej akísi oplani zabili muža a nikdy

sa nedozvedela, kde leží.

Ako prechádzala popod Veterník, zem sa pred ňou otvorila a uvidela sklepenie s peniazmi. Pri peniazoch stál chlap v baníckom odeve, ale tvár vraj mal ako sova. Spýtal sa ženy, čo hľadá a či chce peniaze.

Žena-vdova sa nezľakla, ale smelo odpovedala:

• Nechcem ja nijaké peniaze, iba mi povedz, kde leží môj muž. Chlap so sovou tvárou jej povedal:
• Máš šťastie, žena, že nechceš peniaze, lebo inak by si tu zostala naveky. A zato, že nie si lakomá, sa ti odvďačím.

Ukázal rukou na ohnisko a povedal jej:

• Naber tam z toho Keď budeš vonku, vysyp ho zo zástery a chod tým smerom, ktorý ti popol ukáže. Nájdeš kravku, ako sa pasie pod starým práchnivým dubom. Pod tým dubom leží tvoj muž. Žena nabrala popol do zásterky, a keď vyšla spod zeme, rozsypala ho do vetra. Kráčala tým smerom, ako jej popol ukazoval, a ocitla sa pri kravke a práchnivom dube. Vykopala mužove kosti a dala ich kresťansky pochovať.