Ako svetlonos vodil hájnika – Andrej Chudoba

Ako svetlonos vodil hájnika – Andrej Chudoba

Báťa Čalovka mi raz rozprávali takúto príhodu: Báťov starý otec — nech mu je zem ľahká — býval hájnikom na drženických viniciach. Nebola to práca ťažká, ale zodpovedná, lebo v tých časoch sa často po kraji túlali lapaji, čo najradšej kupovali za päť prstov.

Starký mal hájnickú kolibu pod košatým cerom a v nej ražný šúp, na šúpe starú šubu, kapsu a flintu. V kolibe si cez deň pospal a v noci obchádzal vinice, kde-tu si aj zdriemol, ale len tak ako myš na vreci, aby počul, ak by sa nablízku túlali dajakí vagabundi. Raz si starký vzal šubu, našiel si vo viniciach pekný strom a ľahol si podeň. Ležal, hľadel na vychádzajúci mesiačik a počúval veselý cvrkot. Pri tom cvrlinganí mu padli oči a pekne-krásne zaspal. Celkom pozabudol na to, čo mu hovorieval starý Mastiš voľakedy, keď spolu pásavali kone: „Syn môj, Paľko, nikdy si nelíhaj pod zlý strom, nad ktorým vládnu svetlonosi, lebo ťa veru povodia cestou-necestou." Tak sa aj stalo.

Starkého zobudilo kohútie kikiríkame. Otvoril oči, hľadel okolo seba a — doparoma, čože je to za bosoráctvo. Veď to nie sú drženické vinice, ale voľajaké humno v hlbokej doline. Prizrú sa lepšie a čo vidia? Namojveru

— veď tamtotohľa je lišovská veža. Nuž, ale akože sa starký ocitol v Lišove? Veru nie inak, ako že ho vodilo.

Ľahol si pod zlý strom a upadol do svetlonosovej moci a ten ho cestou- necestou priviedol až na piatu dedinu. Starký sa ledva zodvihol, taký bol utrmácaný, ale musel sa hneď pobrať naspäť, lebo viničný zákon bol prísny. V lišovskej krčme si ešte dal mierku borovičky a potom už poľahky prefrngol cez kopce domov.

Druhý raz si však pod zlý strom už neľahol.