O prameni Lucia – Andrej Chudoba
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 790
Uložení: 87
O prameni Lucia – Andrej Chudoba
Stalo sa to vraj ešte v tých časoch, keď teľce mali krídla. V Maďarov- ciach žila istá Rózka — čertova dievka. Bola to líška prešibaná, a ešte aj vlasy mala lišacie, kučeravé a onakvé ako červená kukurica. Nebola ani bohvieako pekná, a predsa mládenci bŕkali okolo nej ako osy okolo medu. A ona ich omotávala, hlavy im mútila, a keď sa celkom spochabili, potom ich vychichúňala na všetky strany. Preberala si,
ani čo by nebola obyčajná želiarka, ale aspoň grófka. Každý týždeň mala iného, ba dakedy aj dvaja-traja sa stretli pod jej oknom.
Nuž, bolože to rečí po dedine, a nielen po dedine, ale aj z kancľa. Raz-dva sa rozchýrilo, že je Róza s čertom spriahnutá a že z takého hriechu, ako je ona, sa ani vyspovedať nedá.
Ale mládenci na nič nedbali, len liezli za ňou ako mravce za medom. A keby len mládenci, ale i ženáči!
Darmo mať Rózku napomínala, darmo ju hrešila a hrozila večným zatratením. Rózka-čertica len mykla plecom, zachichúňala sa a ďalej stvárala samopaš.
Všetci jej boli na smiech a na truc.
Raz pred Vianocami sa schystala prať k teplému prameňu za dedinou. Matka si všimla koryto a len zalomila rukami.
- Rózka, dcéra moja, vari si zabudla, aký je dnes deň?
- Sobota, mamka . . . sobota .. . až do večera, — zasmiala sa dcéra.
- Deň svätej Lucie, ty pyskaňa! Dnes nesmú ženy šiť ani prať. Rózka však iba mykla bokmi a vykríkla:
- Chacha, takým rečiam nech veria staré gajdy, ja veru neverím. Pôjdem, keď chcem, a ani sto diablov mi v tom nezabráni.
Matka sa prekrižovala.
- Dievka moja, poslúchni ma, neprieč sa bohu, zle sa ti povodí. Ohovorí
ťa zas celá dedina a ešte rozchýria, že si striga.
- Nech! — dupla nohou Rózka. Idem, a čo sa hneď všetci na kolomaž rozlejete.
Schmatla koryto a už jej nebolo.
Pri prameni rozložila koryto a pustila sa do roboty. Namáčala a búchala piestom, len sa tak hlásilo. Nech ju počuje celá dedina a všetci mládenci. Máloktorý sa zdrží, keď počuje jej piest. Čochvíľa pribehnú, pozabávajú sa a posamopašia.
Búchala piestom, búchala, ale nikto neprichádzal. Z prameňa sa parilo, para ju omamovala, unavila sa a sadla si na kamenný okraj nad prameňom.
Nevedno, ako sa stalo, nohy sa jej zošmykli a spadla do prameňa. Zostalo po nej iba koryto a piest. Mládenci smútili, ale každý sa dusil, že na Luciu nijaký piest nepočul.