Ako v Devičanoch robili obecný válov – Andrej Chudoba
Ako v Devičanoch robili obecný válov – Andrej Chudoba
Obecný válov bol voľakedy vo veľkej úcte. Bez kostola a kňaza a bez obecného válova sa ani dedina nerátala.
Niekdajší Prandorf (Devičany) bol odjakživa hrdou dedinou a akože ináč? — mal aj obecný válov. Bol široký a mocný, ale v dlhoročnej službe zostarel, obrástol zeleným žabincom, tiekol na všetky strany a lúpal sa ako mastný materák.
Zišli sa teda výborníci k richtárovi a uzhodli sa, že starý válov vymenia za nový. Povyše Bukovca kúpili krásny topoľ a radili sa, či k nemu zavolajú pukanských majstrov, alebo nebodaj Cigánov-korytárov. V obecnej rade vypukla babylonská haravara, ktorú utíšil pán richtár takýmto otcovským ponaučením.
- Ej, čože by sme si my, ctení gazdovia, robili márne trovy. Veď hádam aj my máme po dve ruky a „vercajgom" tiež známe narábať.
Spravme si my ten válov sami.
- Vivat, tak je! — zakričali výborníci a tým šalamúnsky výrok pána richtára z moci úradnej
Pozvolávali súcich chlapov, rozdelili ich na dve rovnaké kompánie a začali neúnavne kresať, dlabať a vyberať. Jedna kompánia kresala dopoludnia a druhá popoludní.
Robota išla, ani čo by vyšíval.
Ale ani čert nespal — aby ho pečená hus kopla.
Akurát pred obedom začalo popŕchať a tak dopoludňajšia kompánia prevrátila válov hore dnom a odišla na obed. Popoludní sa vyčasilo
a k válovu sa dostanovila druhá kompánia. Pravda, dobre rozgurážená od vína. Chlapi sa trochu oneskorili a tak sa hneď vrhli na válov, utešene ho obrábali až milá vec. Len keď tu, v najlepšom, predák vykríkne:
- Chlapi, otca vám naháňam, šak my sme ten válov načisto predlabali. Chlapi hľadia, hľadia na válov ani očemerení. Hí, doparoma, zabudli obrátiť válov a už je tu galiba, diera, čo cez ňu sekera prejde . . . Čo sa stalo potom, nik nespomína, a ani v prandorfskej obecnej kronike sa o tom nič nedočítate.