Tajomný horár v Lášťokách – Andrej Chudoba

Tajomný horár v Lášťokách – Andrej Chudoba

Lášťoky sú neveľké kopaniská pri ceste z Jabloňoviec do Ladzian. Odjakživa tam rástla chýrna kapusta, zdravá ako kremeň a ostrá a vŕzgavá ako trojkráľový mráz. Milá kapusta však mala veľa nepriateľov, a tak ju od leta chlapi strážievali. Pod horou si aj búdu postavili, aby sa mali kam uchýliť pred nocou a dažďom.

Raz — koncom augusta — sedeli pri ohníku a besedovali až do polnoci. Noc bola jasná a padalo veľa hviezd. Jeden z chlapov spomenul, že taká padajúca hviezda môže ukázať poklad alebo tajný hrob. Voľakedy sa vraj takto našli kosti istého sklepára, ktorého v hore zabili voľajakí zbojníci . . Z reči do reči nadišla polnoc a o polnoci sa strhol taký vetrisko, až stromy prašťali. Trval len krátko, a keď stíchol, zjavil sa pred chlapmi chlapisko- ozruta.

Bol to bradatý horár s fajkou v ústach a vedľa neho psisko, veľké ako teľa. Horár-ozruta neprehovoril ani slovko, len bafkal z fajky a jastrivým pohľadom si premeriaval okolosediacich. Chlapom akoby reč uťal! Jazyk im stuhol na olovo. Vtom znova zapišťal vietor a horára so psom naraz nebolo. Chlapom sa rozviazali jazyky a začali sa dohadovať o tom, čo to bolo za zjavenie. Lebo jedni namiesto psa videli diviaka, druhí vlka a tretí jeleňa. Parohy vraj mal z čistého zlata . . . Iba o horárovi- ozrute nikto nepochyboval.