Ežo Vlkolinský – Pavol Országh Hviezdoslav

Ežo Vlkolinský – Pavol Országh Hviezdoslav

Ežo Vlkolinský – Dej: 

Epos, autor nastoľuje problém hmotne a morálne upadajúcej zemianskej triedy. Dej sa odohráva v dedine Vlkolínec, kde žije rodina Beňa Vlkolinského. Starý Beňo zomiera a jeho žena Estera žije so synom Ežom. Žijú v zhode dovtedy, kým si Estera nevšimne, že Ežo chodí so sedliackym dievčaťom Žofkou Bockovie. Estere sa to nepáči, je to pre ňu poníženie, lebo oni sú zemania. Estera sa dozvie, že Ežo postavil Žofke pred domom máj. Nevydrží to a pustí sa do neho s vyhrážkami.

Po slovnej potýčke ho vyháňa z domu, ale uvedomuje si, že bude sama. Hovorí: „Teraz i syna pochovala som si.“ Jej nadutosť, prázdna zemianska pýcha potlačili jej materinský cit. Ežo sa uchýli k svojmu strýkovi Eliášovi, hoci sa v mladosti neznášal s jeho otcom. Toto gesto urobil preto, aby preukázal svoju prevahu. Ežo u neho pracuje ako syn. Spolu sa vyberú na pytačky k Bockovcom. Po dohode je vystrojená veľká svadba, ktorá trvá 3 dni a 3 noci. Stretli sa tu zemania a sedliaci. Počas svadby dochádza medzi nimi k sporom. Autor ich rozdeľuje stolmi, rozdiel je i v oblečení.    

Ežo chce vyriešiť spor a hovorí: „Sme rovní, zeman nezeman, v tom rozdielu viac niet, kto inšie dnes vraví, nezná časy.“ Po svadbe žijú u Žofky, až po niekoľkých rokoch majú syna Benka. Bol to bystrý chlapec, ktorý prelomí zatvrdené Esterino srdce a pomôže zblížiť Ežovu rodinu s ňou. Ežo je mladý človek, ktorý vyrastal v zemianskej rodine,  rozhoduje sa nie pre bohatstvo, ale pre skutočnú lásku a city. V rozhovore s matkou, keď vyvrcholil ich spor, hovorí: „Zemianstvo už dávno pošlo dolu Váhom.“

Estera je zemianka, ktorá zachováva svoj povýšenecký postoj a pýchu až do konca deja. Svadbu Eža a Žofky Hviezdoslav poukazuje, že budúcnosť je možná, len keď dôjde k spojeniu zemianskej triedy s ľudovými vrstvami.