Sizyfos – Staré grécke báje a povesti

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: erikaaa (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 14.03.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 715 slov
Počet zobrazení: 2 703
Tlačení: 134
Uložení: 110

Sizyfos – Staré grécke báje a povesti

Za starých čias sa ľudia báli bohov. Kto sa bohov nebál, mal strach aspoň zo smrti. Ľstivý kráľ Sizyfos sa nebál ani bohov, ani smrti.
Založil bohaté mesto Korint a postavil Korintský hrad. Hrad nemal prameň a Sizyfos rozmýšľal, ako prinútiť bohov, aby hradu prameň darovali. Pomohla mu šťastná náhoda.

Osud, ktorý vládne nad ľuďmi i nad nesmrteľnými bohmi spôsobil, že sa riečny boh Azopos dostal do sporu s vládcom bohov Diom. Hľadal Dia, ale nemohol vypátrať, kam sa Zeus ukryl. Sizyfos sa dopočul o Azopovom spore a ľsťou sa dozvedel, kde Zeus žije. Ihneď sa poponáhľal k Azopovi a povedal mu:

“Viem, v ktorej končine sa ukrýva vládca bohov, a ochotne ti to poviem, ak mi pomôžeš v ťažkostiach. Postavil som hrad, a nemám v ňom vodu. Služobníci ju musia donášať zo vzdialených studní.

Pomôž mi a ja pomôžem tebe.”
Azogos prikývol. Navštívil Sizyfov hrad a dotkol sa na nádvorí skaly. Zo skaly vystrekol priezračný prúd chladnej vody. Vďačný Sizyfos mu za tú službu prezradil Diov úkryt. Rozhorčený Azopos začal prenasledovať Dia. Zabudol, že Zeus je vládcom bohov i ľudí, a zabudol, že rozkazuje bleskom. Zeus s hnevom pozoroval blížiaceho sa Azopa. Hodil doňho blesk a spálil ho. Popálený boh sa zrútil do rieky a rieka, ktorá ho prijala, prinášala od tých čias vo svojom prúde aj kúsky uhlia.
Keď Zeus zahubil Azopa, obrátil hnev aj na Sizyfa.
“Choď,” prikázal Smrti, “odveď Sizyfa do ríše tieňov, tam nebude môcť prezrádzať tajomstvá.”
A Smrť išla.
Kráľ Sizyfos stál na hradbách svojho hradu a hľadel do kraja zaliateho slnkom. V poludňajšej žiare žitia tráva a na omarených stromoch sa nepohol ani lístok. V krajine nebolo človeka, všetci odpočívali v tieni príbytkov. Iba kráľ nehľadal tieň. Mal zlú predtuchu, že sa blíži Diov trest. Vtom zbadal, ako po zaprášenej ceste kráča k hradu Smrť. Zbehol z hradieb do hradu, zobral dva mocné povrazy a postavil sa k dverám.
Nič netušiaca Smrť vstúpila do siene. Sizyfos prehodil cez ňu povraz a zatiahol ho, druhým povrazom ju pozväzoval a sputnanú zatvoril do komory. Oddýchol si. Teraz mu nemohla Smrť ublížiť.
Sizyfos neumrel a nik na svete neumieral. Smrť ležala sputnaná na hrade. Bolesti a choroby navštevovali ľudské príbytky ako prv a nemali konca. Ľudia starli a neumierali. Aj vtáci zasiahnutí šípom leteli ďalej a divá zver utekala s oštepom v chrbte do hĺbok lesa. Statok starnul a nik ho nemohol zbaviť života.
Zeus zachmúril tvár a zavolal boha vojny Area.
“Sizyfos zvrátil na zemi všetok poriadok,” povedal vládca bohov, “a iba ty, boh vojny, môžeš oslobodiť Smrť a poslať ju na ľudí.”
Boh Ares zostúpil na zem, rozrazil dvere komory, v ktorej Sizyfos väznil Smrť, a oslobodil svoju priateľku. Len čo sa Smrť dostala na slobodu, chytila Sizyfa a odvliekla ho do podsvetia. Smrť začala opäť navštevovať príbytky, plávala s lodníkmi na koráboch, sprevádzala lovcov do lesov a bojovníkov do vojen.
Ľstivý Sizyfos vedel, že smrť nad ním nakoniec zvíťazí, a preto sa už vopred na to prichystal. Prikázal manželke, aby po jeho smrti nerobila nijakú pohrebnú obetu.
Ale v podsvetí si ťažkal na manželku:

“Zabudla na mňa,” vravel, “nestará sa o posvätné obrady.”
Všetci ho v ríši tieňov ľutovali, ba vládkyňa tej trúchlivej končiny Perse-fona mu dovolila, aby sa vrátil na zem a pripomenul manželke jej povinnosť.
Sizyfos vyšiel z ríše večnej tmy na denné svetlo a predstieraný zármutok sa mu stratil z tváre. Radostne sa ponáhľal na hrad. Na oslavu svojho návratu medzi ľudí vystrojil veselú hostinu. O návrat medzi tiene sa nestaral, ani naň nepomyslel. A manželku nevedel vynachváliť, že počúvla jeho bezbožný príkaz.

Už rozvoniavali hodovnou sieňou pečené volské stehná a čaše sa plnili sladkým vínom. Sieň zvučala hovorom a k ohnisku si sadol slepý pevec s lýrou. Kráľ Sizyfos zodvihol času na slávny prípitok. Ale víno mu už nezmočilo pery. Smrť stojaca za ním mu odtrhla času od úst a po druhý raz ho odviedla do ríše mŕtvych.
Kruto trestali bohovia smrteľníkov, ktorí si nevážili bohov a božské zákony. Aj Sizyfa postihol zlý trest. Musí v podsvetí váľať do kopca ohromný balvan mramoru, a keď ho konečne dovalí na kopec, kameň mu skĺzne a zletí dolu svahom. Znova a znova opakuje Sizyfos márnu robotu a jeho utrpenie sa stále obnovuje a nikdy sa nekončí.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#staré grécke báje a povesti čitateľský denník #sizyfos

Staré grécke báje a povesti



Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu