– najvýznamnejšia
– skladá sa z 2 častí
– napísal ju v období Bachovského absolutizmu
– je to ostrá kritika na byrokraciu a zemianstvo
– zobrazuje dedinu aká bola na konci 19. storočia
Dedina sa volá Chujava. Domy sú na spadnutie. Ľudia hľadajú útechu v alkohole. Do dediny prichádzajú úradníci z mesta vyberať poplatky a pokuty. Dedinčania musia zaplatiť pokutu pretože prichystali malé kôpky štrku na stavbu cesty. Tí, čo sa búria, sú palicovaní. Títo úradníci obvinia farára, že málo pomaďarčuje. Dedina mala len maďarské noviny. Žiadajú dedinu, aby postavila nový most. Dedina nemá lesy – odmietne most postaviť. Východisko všetci nachádzajú v alkohole: „Bo celá Chujava teraz pila. Starí, mladí, muži, ženy ...“
– rozprávanie, keď sa všetko na dobré obrátilo
Do Chujavy prišiel za farár Ľudomil Rastic, ktorý sa spojil so všetkými úradníkmi a učiteľom, vytýčili si ciele, zriadili detskú opatrovňu, školu, sýpku a požičovňu obilia. Neskôr odkúpia majetok od statkára Kobzayho. Po požiari postavia nové domy
– je to vlastne dialóg o metóde a o cieli práci, ktorý ma robiť národná inteligencia na dedine
– je tu veľa úvah o sociál. reformách a kladie sa dôraz na mravné ponaučenie
– v tejto časti Slováci prestali piť, venujú sa práci – utopická predstava o novej dedine