Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch – Ján Palárik

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch – Ján Palárik

• hlavná téma: odnárodňovanie Slovákov a prinavrátenie k slovenskému národu, rieši to v polohe zemianstva a slovenskej inteligencie
• využil tu situačnú komiku – dvojzámenu hlavných postáv
• postavy sú rozdelené na vlastencov a odrodilcov
• vlastenci:

Miluša Oriešková – dcéra učiteľa národovca je spoločníčka Grófky Elvíry Hrabovskej

• učila grófku láske k slovenskému národu a jeho tradíciám
• bola veľmi sčítaná a dokázala súcitiť s najnižšími spoločenskými vrstvami

Elvíra Hrabovská – grófka

• pod vplyvom Miluše mení svoj postoj k slovenskému ľudu

Ján Rohoň – inžinier, zememerač

• jeho vlastenectvo bolo skryté
• bol spolužiak baróna Lajoša Kostrovického a jeho vlastenectvo sa prejavilo pod vplyvom Miluše Orieškovej

• odrodilci:

Lajoš Kostrovický

• pod vplyvom spoločenských udalostí zavádza na svojom panstve maďarčinu
• je to typický reprezentant svojej triedy
• pod vplyvom lásky ku grófke Hrabovskej zmení svoj postoj k slovenskému ľudu
• autor v ňom nachádza dobré jadro a uvedomuje si, že šľachta zavinila ťažké postavenie ľudu
• dá peniaze na výstavbu školy, aby sa mohla rozširovať vzdelanosť slovenského ľudu
• názor postavy je symbolický, jedná sa o zmierňovanie slovenského a maďarského národa

OBSAH:

Grófka Elvíra Hrabovská a jej spoločníčka Miluša Oriešková si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha, baróna Lajoša Kostrovického. Ten si po príchode do kaštieľa vymení úlohu so svojím priateľom, zememeračom Rohoňom. Na základe výmeny vzniknú rôzne komické situácie. Napokon veselohra končí šťastne. Grófka Hrabovská za zaľúbi do baróna Kostrovického a Miluša Oriešková sa zaľúbi do zememerača Rohoňa.

• celá veselohra je veľmi vtipná

• autor tu využil veľa zo slovenskej folkloristiky, najmä ľudové tradície okolo zberu obilia a krásne slovenské ľudové piesne
• jazyk a štylistické prostriedky: pekná slovenčina, veľa maďarských výrazov, hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá