Tisícročná včela – Peter Jaroš

Tisícročná včela – Peter Jaroš

– najrozsiahlejšie dielo

• najprekladanejšia slovenská kniha – 35 jazykov
• veľký ohlas mal aj Jakubiskov film
• voľným pokračovaním je román Nemé ucho, hluché oko
• je to rodinný román
• odohráva sa na Liptove, v obci Hybe
• rodinná sága rodiny Pichandovcov – má 3 generácie:
  1. hlavná postava – Martin Pichanda – a jeho žena Ružena
  2. ich deti – Kristína, Samo, Valent, Janko
  3. ich deti
• časové rozpätie: polovica 19. storočia – rok 1918
• Martin Pichanda – hoci má len 51 rokov, všetci ho volali „starý Pichanda“
  • je murárom, so svojou partiou murárov prechodili veľký kus sveta, zaujímal sa o zemepis, sníval o vzdialených krajinách Madagaskar a Zanzibar
  • mal veľké vedomosti a rozprávačský talent
  • ľuďom rozprával vymyslené príbehy, sem patrila aj príhoda o tom, ako ho prehltla veľryba spolu so ženou z dediny, ktorú obdivoval, v bruchu veľryby hrali karty a hovorili o láske
  • bol včelárom, ako humorne žil, tak aj humorne zomrel – zabehlo mu zmrznuté víno, udusil sa, pri pohrebe sa jeho truhla skĺzla do potoka a ľudia kričali, že pláva na Madagaskar a do Zanzibaru
  • celý príbeh sa točí okolo jeho syna Sama, ktorého prezývali „Včela“
• Samo – mal ťažký život, mal veľa detí, takže musel ťažko pracovať
  • je to postava, ktorá sa nevzdala, po každom probléme sa postavil na nohy
  • krédo jeho života = hlavná myšlienka románu:

„Práca je najdôležitejšia spoločenská hodnota.“

• Valent – jediný z rodiny študuje na vysokej škole
  • je to záletník, rieši vzťah k 2 ženám:

1.) k slúžke Hanke, ktorú opustil tehotnú, on zapríčinil jej smrť 2.) k bohatej Hermíne – oženil sa s ňou, dostal sa k bohatstvu a

k vyššiemu postaveniu

• Kristína – príde o muža (zabilo ho v hore)
  • do nej je zaľúbený Julo Mitro, ktorý má za ženu mentálne retardovanú Matildu
  • Mitro ju nechce opustiť, aj keď miluje Kristínu
  • Kristína sa stará o Matildu, nosí jej jedlo, hoci žije s jej manželom

• román zahŕňa: priemyselnú revolúciu

1. svetovú vojnu – autor ukazuje, že za vojnou sú najmä peniaze

– Samovi zomrie dieťa vo vojne, dostane za to od cisára 3 zlatky a poukážku na drevo z hory na kúrenie

• román končí vznikom ČSR a robotníckymi rebéliami, pri ktorých zabijú ďalšie Samove dieťa

– Janka

• je tu ukázaný vzťah rodičov k deťom: „Dom vonia deťmi.“
• prvky grotesky, nadsázky a komickosti
• prvky z mytológie a ľudových pranostík (prírodné živly signalizujú príchod zla)