Slovo lásky – Janko Jesenský

Slovo lásky – Janko Jesenský

v 1874 -1945

• slovenský básnik, prozaik, prekladateľ
• narodil sa v Banskej Bystrici
• študoval ZŠ v BB, SŠ v Kežmarku a VŠ Právnickú akadémiu v Prešove
• významný predstaviteľ modernej prózy
• sproblematizoval vlastné city, diela umiestnenej do dedinského prostredia
• ako prvý získal titul národný umelec

POSTAVY:

v ČURÍN – zarmútený z lásky, plný nenávisti, rozhorčenia, ale stále zamilovaný do ženy, ktorá lásku neopätuje

• ELENA – hanblivá, najprv vôbec neprejavuje city, žiadnu náklonnosť, utiahnutá, slušná

LIT. ŽANER: novela

• vydané v roku 1906
• novela zachytáva Jesenského názory z obdobia jeho veľkej lásky v rokoch 1904 k neznámej žene, ktorá vyvoláva sériu noviel s vážnou ľúbostnou tematikou a veľkou časťou jeho lyriky z toho istého obdobia

TÉMA: Príbeh zamilovaného muža do ženy, ktorá lásku neopätuje a jeho bojovanie za zabudnutie a hrdosť.

IDEA: Človek v rozpore, boj s láskou, ktorá mu bola odopretá a chce si zachovať hrdosť a úctu.

OBSAH:

Čurín dostal svadobné oznámenie od ženy, ktorú v hĺbke duše miloval, ale tváril sa, že mu to je ľahostajné. Zásnuby boli medzi Elenou Zakalíkovou a statkárom Zeinom. Čurin bol poctený a rád. Rozmýšľal, aký bol hlúpy a detský. Pri rozmýšľaní mu do hlavy vletela spomienka s Elenou. Videl ju na bále, kde bola ešte jeho snúbenicou a nejaký Nemec ju bozkával na krk. Keď to uvidel, nahnevaný odišiel domov, vyhodil Eleninu fotografiu, zahodil snubný prsteň a listy spálil. Stál pri ňom jeho priateľ, ktorý ho nabádal na pomstu, ale Čurín nesúhlasil a vyhodil ho.

Chcel len vidieť Elenu takú zničenú, ako je on sám. Elena mu neskôr písali listy, v ktorých ho prosila o odpustenie, ale on na žiaden neodpovedal. Bol príliš hrdý. Miesto toho spomínal na jej oči vlasy, hru na klavíri a pozeral na jej fotografiu , zrazu ľutoval spálené listy a zahodený prsteň.

Často sa chodil prechádzať okolo jej domu a spomínal, ako mu prvýkrát vyznávala city. Raz ju stretol v divadle, no neodvážil sa jej prihovoriť, ba ani jeden list odpísať. Chcel, aby jeho ego stále rástlo. Raz, keď silno snežilo, uvidel cez okno zamilovaný pár a pomyslel si: Povedal jej, že ju ľúbi a už sa k sebe túlia“, prišlo mu to smiešne . V tom niekto chytil kľúčku, prepadla ho myšlienka, v ktorej to bola Elena.

Naozaj tam bola Elena, ktorá tvrdila, že Čurína stále miluje a ten tam len nemo stál. Tvrdila, že láska odpustí všetko a keď sa k nemu priblížila, pocítil, že ho ma stále rada. Tu padla veta: Prišla si po slovko lásky. Čurín jej chytil ruku a dal jej lásku aj odpustenie.